Ekonómia Vzdelávam sa

Štruktúra národného hospodárstva podľa vlastníckych foriem

By Vrtulniky.skPosted on

Štruktúra podľa vlastníckych foriem

Podľa vlastníckych vzťahov subjektov v národnom hospodárstve rozoznávame nasledujúce sektory:

  1. verejný sektor
  2. súkromný sektor

Verejný sektor

Verejný sektor je tá časť národného hospodárstva, v ktorej sa vo verejnom záujme realizujú verejné služby. Tvorí súhrn podnikov vo vlastníctve štátu, obcí a VÚC a podniky s medzinárodným vlastníctvom.

Význam verejného sektora

Vláda vychádza z poznania, že Slovensko potrebuje kvalitný verejný sektor ako produkt verejnej politiky štátu, ktorý v rámci efektívneho hospodárenia s verejnými zdrojmi zabezpečí kvalitné a dobre fungujúce systémy vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Iba dobre fungujúci a dostatočne efektívny verejný sektor dokáže účinne podporiť kvalitatívny rozvoj spoločnosti, sociálno-ekonomickú rovnováhu a životné istoty obyvateľstva.
Vláda bude podľa náročnosti a akútnosti problematiky neodkladne riešiť reformy systémov vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Dôraz bude kladený na zvyšovanie ich efektívnosti a kvality pri rešpektovaní možností determinovaných dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Vychádzať pritom bude z lepšieho uspokojovania potrieb občanov, ako aj z potrieb formujúcej sa vedomostnej spoločnosti.
Pozrite si stránku Financie verejného sektora.

Financovanie verejného sektora

Financovanie verejného sektora sa uskutočňuje prostredníctvom verejných financií,
hlavnými zdrojmi sú:

  1. rozpočtové zdroje (štátny rozpočet, municipálne rozpočty),
  2. mimorozpočtové zdroje (štátne účelové fondy, štátne podniky (rozpočtové a príspevkové organizácie), odbory, profesné komory, záujmové združenia, sponzori (neziskové organizácie, firmy), bankové a podnikateľské úvery, poplatky za statky pre obyvateľstvo a firmy, daňové úľavy pri podpore verejnoprospešných projektov, zisk a odpisy prevádzkovateľov verejnoprospešných organizácií, predaj štátnych dlhopisov a pod.,
  3. dočasné zdroje (napr. krátkodobé, strednodobé dlhodobé hľadisko financovania) a trvalé,
  4. pravidelné a jednorázové alebo bežné a mimoriadne zdroje (nepredvídané, napr. odstránenie živelných katastrof),
  5. domáce zdroje (napr. dotácie ministerstiev, environmentálny program, študijné programy) a zahraničné (financie zo zahraničných nadácií, zdroje z Európskej únie),
  6. úplné zdroje (náklady sú kryté príjmami zo štátneho alebo municipálneho rozpočtu, tzv. brutto systém) a čiastočné (príspevkové organizácie – netto systém, štátne podniky – dotácie, subvencie).

Súkromný sektor

Súkromný sektor je založený na vzťahoch súkromného vlastníctva, t.j. je tvorený podnikmi vo vlastníctve súkromných tuzemských a zahraničných právnických alebo fyzických osôb a podniky s medzinárodným vlastníctvom.
Súkromný sektor disponuje väčšími skúsenosťami, knowhow a financiami z dlhodobých kontraktov, ktoré pôsobia motivujúco k rýchlejšej a ekonomicky menej náročnejšej realizácii.

Zásady a pravidlá hospodárenia s verejnými prostriedkami

Nakladanie s verejnými financiami si vyžaduje od orgánu verejnej správy, ktorého sa nakladanie týka, ale aj od právnických a fyzických osôb, ktoré takéto prostriedky nadobudli, aby riadili riziká vo všetkých fázach počnúc plánovaním, rozpočtovaním cez použite a vykazovanie až po konečné zúčtovanie.
Finančnou kontrolou chápeme:

  • overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií pred ich uskutočnením (ex ante), v priebehu nakladania s nimi až do ich konečného vysporiadania (ex post),
  • kontrolu zhody so všeobecne záväznými právnymi predpismi, osobitnými predpismi, internými aktmi riadenia, zmluvami, rozhodnutiami správnych orgánov a pod.,
  • kontrolu postupov a overovanie splnenia podmienok na poskytnutie verejných prostriedkov,
  • kontrolu správnosti a spoľahlivosti evidencie a výkazníctva, preukázateľnosť finančných operácií,
  • porovnanie očakávaného stavu so skutočným,
  • splnenie opatrení na nápravu ktoré boli dané predošlou kontrolou alebo auditom a odstránenie ich príčin,
  • dodržanie zásady verejnosti včasným a spoľahlivým informovaním verejnosti o nakladaní s verejnými zdrojmi.

Hospodárnosť

Hospodárnosťou chápeme vynaloženie verejných zdrojov v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu (pomer cena – kvalita).

Efektívnosť

Eefektívnosť (efficiency) znamená najvýhodnejší pomer medzi použitými finančnými zdrojmi a dosiahnutými výsledkami (za málo peňazí veľa muziky). Verejný sektor však produkuje statky, o ktoré buď nemá súkromný sektor záujem (neprináša zisk), alebo ich nemožno súkromnému sektoru zveriť (bezpečnosť, obrana, justícia, verejná správa). Preto ak hovoríme o (ne)efektívnosti vo verejnom sektore musíme premenné chápať inak. Ak sa vo všeobecnosti ekonomická efektívnosť vyjadruje vzťahom medzi vloženými prostriedkami a ich ekonomickými účinkami, očakávame, že prinesie maximálnu úroveň uspokojenia dosiahnuteľnú pri daných vstupoch a technológiách.
V oboch sektoroch sa vstup rovná nákladu, ktorý sa dá kvantitatívne odmerať (buď v naturálnych ukazovateľoch, alebo finančných). Výstup sa v súkromnom sektore rovná predovšetkým zisku, avšak vo verejnom sektore sa výstup rovná úžitku, čo nie je priamo merateľná veličina. Je teda rozdiel medzi súkromným a verejným chápaním výstupu. Aj preto pri posudzovaní efektívnosti vo verejnom sektore prevažuje kvalitatívne hľadisko efektívnosti nad kvantitatívnym (stačí sa zamyslieť nad efektívnosťou verejnej knižnice).

Účinnosť

Účinnosťou rozumieme naplnenie určených cieľov, alebo dosiahnutie plánovaných výsledkov za použitia verejných financií (máme skutočne to, čo sme chceli?).

Účelnosť

Účelnosť, resp. určenie účelu, na ktorý môže byť predmetná časť verejných financií použitá je vlastná väčšinou transferovaným zdrojom (napr. účelové dotácie), kde sa povinne sleduje účel skutočného použitia vo vzťahu k určenému účelu.

Klasifikácia národného hospodárstva

Štruktúru národného hospodárstva je možné skúmať z rôznych hľadísk a úrovní, ide predovšetkým o priestorové, predmetové a vlastnícke usporiadanie subjektov a činností v ekonomike.
Výsledkom tohto usporiadania sú jednotlivé formy štruktúry národného hospodárstva, a to (Kucharčíková, Tokarčíková, 2010, s.42):