Kriminalita je dosť často skloňovaný jav v dnešnom svete. Zároveň je jedným z najtraumatickejších momentov vo vzťahu k spoločnosti. Ľudskú populáciu ovplyvňujú vonkajšie ale aj vnútorné kriminálne faktory (faktory kriminálneho správania alebo kriminogénne faktory).
Kriminogénne faktory
,,Kriminogénne faktory môžeme deliť na:
- sociálne,
- kultúrne,
- politické,
- právne,
- ekonomické,
- viktimologické.“[1]
Sociálne faktory zahŕňajú najčastejšie javy z výchovy a jej pôsobenia. Najmä sa jedná o rodinné a školské prostredie, ktoré formuje správanie a postoje detí, pracovné kolektívy, rôzne skupiny, ale zahŕňajú aj vplyv médií a iné.
Kultúrne faktory sú výsledkom pôsobenia na určitý systém hodnôt a ich preferenciu. Popri rodine ovplyvňujú ich tvorbu aj celé systémy inštitúcií a organizácií, ďalej princípy spoločenskej morálky a ich praktické využitie spojené s uplatňovaním.
Politické faktory sa formujú najmä z dôvodu ovplyvňovania v celej spoločnosti v podobe práva a právnych noriem, ekonomických podmienok života a výchovného systému. Negatívne pôsobenie politiky môže vyvolať nárast kriminality, ale viesť aj k rasizmu, násilným činnostiam a rôznym sociálnym konfliktom.
Právne faktory sú typické pre legislatívu. Právny poriadok je často neprehľadný a v spoločnosti dochádza k dešpektovaniu voči právu a zákonom.
Ekonomické faktory s zameriavajú na trhové hospodárstvo a kriminalitu vznikajúce v tomto sektore.
Viktimologické faktory ukazujú, že ľahkomyseľnosť, neopatrnosť či provokácia zo strany obetí prispieva k trestným činom.