Organizačné správanie
Organizačné správanie (ang. Organizational Behavior) je veda, ktorá sa zaoberá správaním sa ľudí v organizáciách. Skúma jednotlivcov, skupiny a štruktúry, s cieľom zlepšiť efektívnosť v organizácii (organizačnú výkonnosť). Organizačné správanie ako veda vzniklo v 70-tych rokoch na základe požiadaviek praxe. Organizational Behavior sa rýchlo sa etabloval v riadení podnikov a to predovšetkým preto, lebo vysvetľuje:
- prečo sa jednotlivci v konkrétnej organizácii správajú určitým spôsobom,
- pôvod konfliktov a jeho možné predchádzanie,
Etické myslenie
Etické myslenie – minulosti sa tento pojem „ukrýval“ pod názvom spoločenská a sociálna zodpovednosť. Slovo etika pochádza z gréckeho „éthos“, ktoré má dva významy. Pôvodný význam éthos znamená miesto pobytu, kde sa človek udomácnil. Pojem etika zaviedol Aristoteles v 4. storočí pred n. l. a označoval analýzu ľudského správania. Pojmy etika a morálka sa často zamieňajú. Morálka má pôvod v latinskom slove mos, móres, čo značí mrav, obyčaj či charakter.
Morálka – reguluje správanie ľudí, mravy a ich predstavy o tom, čo je dobré a čo nie.
Etika – sa zaoberá náukou o morálke, teda pokúša sa nájsť princíp a príčiny toho, prečo je niečo správne a iné nie.
Organizačné správanie hovorí o etickom správaní sa na pracovisku. To znamená, že sa vzťahuje na všetkých pracovníkov v organizácii vrátane manažérov. Otázka etiky na pracovisku je čím ďalej tým viac aktuálna v teórii a manažérskej praxi aj v našich podmienkach.
Príčinou narastajúceho záujmu sú jednak v médiách publikované prípady neetického správania sa a jednak aj skutočnosť, že týmto otázkam sa v minulosti u nás nevenovala taká pozornosť, akú si etika na pracovisku zasluhuje z hľadiska jej významu pre úspešné fungovanie organizácie, zahrňuje štúdium otázok morálky, ktoré možno vyjadriť vzťahom medzi tým, čo sa považuje za správne a nesprávne v ľudskom konaní, ide o normy správania sa, ktoré obyčajne nemajú písomnú formu ako povedzme právne normy – zákony, a ktoré často nie sú ani právne vymáhateľné. Je to morálny kódex, ktorý určuje čo je a čo nie je v konaní jednotlivca, prípadne skupiny ľudí akceptovateľné z hľadiska etiky.
Manažérska etika
V súlade s tým, manažérska etika je súbor noriem a zásad, ktoré usmerňujú konanie a rozhodovanie manažérov a na základe toho podmieňujú, či správanie sa príslušného manažéra sa považuje za etické alebo neetické. To znamená, že za etické správanie sa považuje také správanie sa manažéra, ktoré je v súlade so zákonmi a súčasne zodpovedá morálnemu kódexu spoločnosti.
Etická dilema
Zo stručnej charakteristiky jednotlivých prístupov je evidentné, že neexistuje jednotný ustálený názor na etické správanie sa manažéra. Aj v dôsledku toho sa manažéri často ocitnú v situácii, ktorú nazývame etická dilema. Je to taká situácia, v ktorej sa človek musí rozhodnúť, či uskutočniť alebo neuskutočniť určitý krok, ktorý by mohol byť prospešný buď je mu samotnému, alebo organizácii, v ktorej pracuje, prípadne aj jemu aj organizácii, ale mohol by sa považovať za neetický až protiprávny. Typickým príkladom takejto situácie môže byť porušenie vnútropodnikových predpisov zo strany manažéra, ktorý tým pre organizáciu ušetrí značnú finančnú čiastku, o ktorú by bola organizácia ukrátená v dôsledku nedokonalých vnútropodnikových predpisov.
Etické, prípadne neetické správanie sa, je výsledkom vplyvu množstva činiteľov. Ide o kombináciu osobnostných charakteristík, uznávaných hodnôt osobnosti, ale aj veku na jednej strane a vplyvu zo strany prostredia, t.j. pracovného prostredia, kultúrneho prostredia a podobne. Vplyv týchto činiteľov na etické správanie sa na pracovisku možno znázorniť graficky nasledujúcim spôsobom.
Manažéri ako príklad etického správania sa
Manažéri by mali byť príkladom etického správania sa pre ostatných zamestnancov organizácie. Z toho vyplýva dvojitá rola manažéra v organizácii: zabezpečiť jej efektívne fungovanie, ale súčasne s tým zabezpečiť, aby sa táto efektívnosť dosahovala prostriedkami, ktoré sú v súlade s etickým kódexom spoločnosti ako celku. Žiaľ, v praxi existuje množstvo príkladov, ktoré svedčia o nedodržiavaní etických princípov tak u samotných manažérov, ako aj organizácií, na čele ktorých stoja títo manažéri. S takými príkladmi sa môžeme stretnúť počínajúc povedzme potravinárskymi predajňami, kde sa s tichým súhlasom vedúceho predajne predávajú potraviny, ktorým už uplynula záručná lehota, a končiac výrobcami automobilov, kde sa nezriedka stáva, že sa na trhu objaví celá séria automobilov napríklad s chybným brzdovým systémom. Z toho dôvodu by súčasťou manažérskej roly a jeho etického správania mala byť úloha, ktorá je známa pod názvom Je to osoba, zamestnanec organizácie, ktorý je schopný verejne poukázať na nedostatky v organizácii a tým predchádzať neetickému správaniu sa organizácie. Tým súčasne podporuje jej sociálnu zodpovednosť.
Záverom k tejto časti možno konštatovať, že organizačné správanie je štúdium správania sa jednotlivcov a skupín ľudí v organizáciách vo vzťahu k ich pracovnej výkonnosti. Poznatky z organizačného správania sú dôležité pre manažérov, pretože:
- manažéri sú zodpovední za výsledky činnosti, ktoré vykonávajú ich podriadení pracovníci;
- v meniacom sa prostredí sa mení aj pracovná sila;
- menia sa očakávania zákazníkov;
- menia sa aj samotné organizácie;
- v dôsledku toho by sa tiež mali meniť aj manažéri.
Podnikateľská etika
Podnikateľská etika je súbor všeobecne platných etických zásad a noriem aplikovaných v podnikaní. Etika s ekonomikou majú spoločné prieniky na makroúrovni, mezoúrovni a mikroúrovni. Podnikateľskú etiku možno rozdeliť na:
- etika úžitku – skúma možnosti daného rozhodnutia z hľadiska čo najväčšej skupiny v rámci podnikateľského prostredia nezávisle od ich skupiny, ktorá nemá nijaký úžitok,
- etika povinnosti – upriamuje pozornosť na všeobecné zásady určitého spôsobu rozhodovania a na to, či je tento spôsob v súlade aj so svedomím,
- etika zodpovednosti – sleduje následky rozhodnutí subjektov podnikania. Práve táto etika vychádza z individuálnych charakterových vlastností každého z účastníkov podnikania.
Zásady podnikateľskej etiky
Medzi hlavné zásady podnikateľskej etiky patrí:
- dobrovoľne dodržiavať zákony,
- venovať práci potrebnú pozornosť,
- jednať v dobrej viere,
- byť si vedomý zodpovednosti.
Morálno-podnikateľské hodnoty
Hodnoty možno všeobecne definovať ako zásady, ktoré pomáhajú orientovať a formovať správanie ľudí a spoločnosti. Ich opis, obsah a relatívna veľkosť závisí od subjektov hodnotenia. V súvislosti s etikou možno definovať prieniky eticko-podnikateľských hodnôt:
- morálne a zároveň podnikateľské hodnoty – zodpovednosť,
- vybrané morálne hodnoty – tolerancia, čestnosť, svedomie, úcta,
- vybrané podnikateľské hodnoty – spravodlivosť, odvaha, vytrvalosť, spolupráca.
Etický kódex podniku
Etický kódex podniku sú formálne zásady a požiadavky správania sa zamestnancov a špecifikom je ich univerzálny charakter, ktorý sa vzťahuje na akúkoľvek činnosť človeka v danej situácii. Tento pojem predstavuje súhrn etických hodnôt, ktoré má firma rešpektovať pri svojich aktivitách.
Hlavnou funkciou etického kódexu je regulácia správania jednotlivca alebo celej skupiny v súlade s istými skupinovými etickými normami, ktoré sa implementujú do sfér ľudskej činnosti. Jeho úlohou je uistiť spotrebiteľa a širokú verejnosť, že daný podnik sa pridržiava morálnych princípov v súlade s očakávaním. Základnou štrukturálnou časťou kódexu je preambula, v ktorej je vyjadrený záväzok firmy konať eticky, formálne vyhlásenie o charaktere podnikania a postavení firmy a o čestnosti podnikateľských zámerov v budúcnosti. Etický kódex by mal byť realistický, jednoznačný a zrozumiteľný, obsahujúci sankcie, ktoré vyplývajú z jeho nedodržiavania.
Pri jeho tvorbe treba stanoviť také hodnoty, ktoré by zamestnanci prijali a stotožnili sa s nimi. Nie je možné odporučiť správanie pre všetky etické dilemy, ktoré môžu vzniknúť. Cieľom je zamerať sa na tie najpodstatnejšie.
Ciele a úlohy etického kódexu
Z hľadiska manažmentu pomáha etický kódex podniku:
- riešiť morálne problémy a dilemy, ktoré sa vyskytujú v práci podnikových manažérov,
- čeliť neetickým požiadavkám zákazníkov, dodávateľov, ale aj nadriadeným a podriadeným,
- obhajovať svoje rozhodnutia ako vo vnútri, tak aj mimo podniku,
- zjednodušovať vnútropodnikovú komunikáciu,
- urýchľovať identifikáciu problémových praktík a odhaľovať prípadné podvody.
Z hľadiska podniku pomáha etický kódex:
- eliminovať nežiaduce praktiky,
- objasniť politiku firmy v morálne problematických otázkach,
- zjednodušiť zavádzanie inovácií,
- posilniť vnútropodnikovú disciplínu,
- zamedziť nadriadeným zneužívať svoje postavenie,
- pozitívne motivovať všetkých zamestnancov.
Zavádzanie do praxe:
- pracovníci musia byť oboznámení s dôvodom a cieľom zavedenia etického kódexu,
- pracovníci by mali vedieť termín zavedenia,
- pracovníci by mali vedieť, v akej forme im bude k dispozícii,
- pracovníci by mali pred zavedením kódexu vedieť o pravidlách a formách sankcionovania.