Výhody vzniku regiónov persahujúcich štátne hranice v období integrácie nášho kontinentu sú u nás väčšinou pokladané za ekonomické. Sem- tam sa hovorí aj o prospešnosti kultúrnej spolupráce, ale hlavný dôraz sa kladie na zvýšenú efektivitu spoločného využívania hospodárskych zdrojov. Toto hľadisko v období postupného zániku ochrannej plášte colných bariér bezpochybne má svoje dôvody. Avšak okrem ekonomických výhod by bolo potrebné si premyslieť aj ďalšie dôsledky nadhraničnej regionálnej spolupráce za našich podmienok, čiže v podmienkach transformácie spoločnosti.
Jedna skupina dôsledkov súvisí s transformáciou politického systému. Po prvé, v regionálnych orgánoch vznikne kooperácia medzi predstaviteľmi rôznych politických ideových prúdov, aj medzi takými, ktorí pokladajú svoje politické hodnoty za nezmieriteľné s hodnotami predstaviteľov druhého ideového prúdu predovšetvým na základe bojovej nálady na domácej politickej scéne. Stretnú sa lokálni politici rôznych konzervatívnych, liberálnich, sociálno-demokratických strán, zelení, dokonca občas sa objavia aj predstavitelia nacionálneho respektíve kommunistického kollektivizmu, čiže celej ideovej palety našej politickej kultúry. Spoznajú argumenty iných politických hodnotových systémov zo zahraničnej perspektívy, v podobe ich každodennej realizácie od ľudí, ktorý nie sú ich bezprostrednými politickými konkurentami, práve naopak, s nimi mienia spolupracovať. Okrem formálnych kontaktov vznikajú medzi nimi aj neformálne vzťahy, rôzne kanály kommunikácie a samozrejme kooperácie. Čiže dá sa predpokladať, že medzinárodná regionálna spolupráca môže priaznivo ovplyvniť úroveň kooperácie politických síl aj na domácej politickej scéne.
Ďalej, spolupráca predstaviťeľov rôznych ideových prúdov na báze regonálnych cieľov, môze mať priaznivý vplyv na vytvorenie respektíve posilnenie ústavného konsenzu v jednotlivých štátoch. Na jednej strane už spomenutá spolupráca politikov s rôznou straníckou príslušnosťou a ideovým zameraním, na druhej strane získané skúsenosti z ústavnej stability, respektíve nestability v susedných štátoch môže ovplyvniť vývoj ústavních hodnôt aktérov regionálnej spolupráce. Väčšina ústavných konfliktov v transformujúcich sa politických systémoch postkommunistických štátov sa velmi podobajú, avšak od ich rozdielného riešenia môže závisieť smerovanie daného štátu. Oboznámenie sa s ústavnými konfliktmi susedov môže pomôcť v lepšej orientácii v riešení ústavných konfliktov vlastného štátu, vrátane dopadu rôznych modelov.
Po tretie, regionálna spolupráca vedie k aktivitám zosúladenia legislatívy štátov, regióny ktorých vytvárajú spoločný nadhraničný región v oblastiach regionálnej spolupráce. Regióny budú zainteresované v uľahčení spolupráce k čomu sú potrebné kroky aj v legislatíve. Ďalej aj poznávanie právneho systému druhej strany znamená lepšie poznanie výhod a nevýhod vlastného právneho systému, a tým prispeje k reformným snahám na základe poznatkov pochádzajúcich od regionálnych partnerov, čo má taktiež dlhodobý integračný efekt.
Modernizačné diskusie, v ktorých okrem argumentov skúseností v danom štáte by sa efektívne objavili argumenty z pozitívnych a negatívnych skúseností ostatných post-kommunistických státov by znamenali kvalitatívny krok dopredu. Prípadné šírenie preberania skúseností susedov aj širšou verejnosťou – doteraz sa o nich zaujímali len odborníci a niekolko bezprostredne zainteresovaných – by postupne posilnilo súdržnosť ”stredoeurópanov” čo budú potrebovať aj po vstupe do Európskej únie.
Samozrejme treba ďalej spomenúť že nadhraničná spolupráca predstaviťeľov rôznych národov vedie k zníženiu sily nacionalizmu ako zdroju legitimity v postkommunistických spoločnostiach, čo má taktiež vplyv na deliace čiary v politickom živoťe jednotlivých štátov, ako aj na vývoj ústavných hodnôt v týchto štátoch. Výhody zo spolupráce s tými, ktorých nacionálne predsudky pokladajú za smrteľných nepriaťeľov motivujú k prehodnoteniu predsudkov podobne ako v Západnej Európe. Samozrejme cesta od nacionálnej nenávisti súdržnosti je dlhá a skladá sa z rôznych častí, ale úspešné spoločné nadhraničné regióny určite znamenajú dôležitú etapu tejto cesty.
K tomu však, aby spomínané ”neekonomické” zdroje regionálnej spolupráce mohli byť čim efektívnejšie využité, bolo by treba aj organizačne sa sústrediť na spomínané oblasti. Čiže okrem ojedinelých akcií, v každej oblasti by bolo treba vypracovať regionálnu stratégiu v každej oblasti, a tú potom nie len ako dobre znejúce tézy, ale programovo zahrnúť do dokumentov vzniknutého regiónu. Regionálne orgány v konkrétnom časovom horizonte by mali zorganizovať tie aktivity respektíve akcie, ktoré by smerovali k dosiahnutiu spomínaných programových cieľov.
V prípade ekonomickej, kultúrnej, alebo napríklad zdravotníckej spolupráce regionálne orgány sa môžu oprieť o známe institúcie. Okrem orgánov miestných samospráv aj o podnikateľskú sféru, o kultúrne, zdravotnícke inštitúcie. V spomínaních oblastiach však významnú roľu môže hrať aj takzvaný tretí sektor, čiže rôzne občianské iniciatívy, združenia a nadácie. Tieto organizácie keďže vznikajú z občianskych aktivít, združujú odborníkov a aktivistov rôznych oblastí, a asi práve preto hľadajú nové, alternatívne metódy riešenia danej problematiky. Podľa doterajších skúseností sa dá predpovedať, že aktívna spolupráca s existujúcimi organizáciami tretieho sektora by motivovala občanov k ďalším aktivitám, čiže k posilneniu občianskej spoločnost, k vzniku nových iniciatív a organizácií. A aktívni občania sú spravidla lacnejší ako pasívni očakávajúci všetky služby od orgánov miestnej samosprávy respektíve od štátu.
Popri takejto spolupráce sa dá predpokladať, že organizácie tretieho sektora nadhraničného regiónu by si našli k sebe cestu cez všetky možné hranice. A táto spolupráca by znamenala nový zdroj dinamiky regiónu. Spolupráca samospráv by sa rozrástla do regionálnej spolupráce všetkých aktívnych občanov.
Už vidieť, že zjednotená Európa, do ktorej by sa chcela dostať väčsina občanov post-kommunistických štátov Strednej Európy, nie je oblasťou bezkonkurenčnou. Práve naopak. Zánikom ochrany colných bariér náš priestor bude vystavený pre nás doteraz nepoznanému silnému konkorenčnému tlaku najvyspelejších oblastý kontinentu. Udržať krok s ich dynamikou bude veľmi ťažké aj v prípade maximálnej možnej efektivizácie využívania všetkých našich zdrojov, tak materiálných ako aj ľudských alebo organizačných. Práve preto treba preskúmať všetky možnosti ktoré sa skrývajú v zrodiacej sa spolupráci na všetkých stranách všetkých hraníc našej transformujúcej sa oblasti.
