Základné ekonomické funkcie štátu

Ekonomické funkcie štátu

Štát zabezpečuje tri základné ekonomické funkcie:

  1. efektívnosť
  2. rovnosť
  3. stabilitu

Efektívnosť

Pri efektívnosti sa prejavuje alokačná funkcia:

  • štát sa snaží zabrániť monopolizácii ekonomiky v záujme zlepšenia fungovania trhu
  • reguluje negatívne vedľajšie účinky podnikania (znečisťovanie životného prostredia)
  • spravuje verejné statky (štát vykonáva niektoré činnosti, ktoré majú verejný charakter a pre svoju náročnosť a nevyhnutnosť môžu byť realizovateľné len štátom (napr. fungovanie ozbrojených síl, ochrana zdravia obyvateľstva). Zdroje na nákup verejných statkov poskytuje štátny rozpočet, ktorého príjmy predstavujú hlavne dane a úlohou štátu je čo najefektívnejšie spravovať tieto financie.

Rovnosť

Pri rovnosti sa prejavuje distribučná funkcia:

  • sociálne spravodlivé rozdelenie dôchodkov, ktoré zamedzí prehlbovaniu rozdielov medzi chudobnými a bohatými (napr. progresívne zdanenie)
  • tým sa zamedzia prípadné sociálne nepokoje v rámci štátu
  • vytvoria sa rovnaké ekonomické podmienky pre podnikanie

Stabilita

Pri stabilite sa prejavuje stabilizačná funkcia:

  •  zabezpečenie a udržiavanie stability ekonomického prostredia,
  • vytvorenie podmienok pre udržateľný rast ekonomiky, podmienky zaručujúce konkurencie schopne podnikanie

Ciele ekonomickej stability

Z hľadiska stability ekonomiky najčastejšie sledujeme tieto ciele:

  1. zamestnanosť
  2. cenová stabilita
  3. ekonomický rast
  4. rovnováha platobnej bilancie
  5. optimálne rozdelenie dôchodkov

Regulácia

Reguláciu chápeme ako proces založený na zákonoch, ktoré majú charakter buď reštriktívny alebo kontrolný vzhľadom na rozhodnutia prijímané danými firmami, t.j. objektmi regulácie. V súčasnosti sa rozlišuje:

  • Ekonomická regulácia, ktorá je zameraná na ovplyvňovanie cien, sortimentu, podmienok vstupu a výstupu na daný trh a kvality poskytovaných výrobkov a služieb,
  • Sociálna regulácia, ktorá je zameraná na úpravu, kontrolu vedľajších efektov a externalít.

Formy štátnych zásahov pri nedokonalej konkurencii

Formy štátnych zásahov pri nedokonalej konkurencii:

  • Zdanenie monopolu
    • Fixnou daňou bez ohľadu na objem výroby, zisku a obratu
    • Daňou zo zisku, ktorá je proporcionálna k dosiahnutému zisku za určité obdobie
    • Daňou z monopolného výrobku, za každú jednotku sa odvádza určitá konštanta
    • Daňou z hodnoty, ktorá je proporcionálna k celkovému príjmu firmy za určité obdobie
  • Cenové kontroly
    • Nástroj na potlačenie inflácie a udržanie nízkych cien vo vysoko koncentrovaných odvetviach. Je to málo účinný nástroj
  • Štátne vlastníctvo monopolov
    • Štát vlastní v niektorých odvetviach monopoly
  • Regulácia, regulovanie
    • Ekonomické = týka sa kontroly cien, druhov výrobkov, vstupných a výstupných podmienok, úrovní služieb, dopravy a finančných trhov
    • Sociálne = týka sa programov na ozdravenie ovzdušia, vody, na zabezpečenie bezpečnosti jadrových elektrární, liekov, áut a pod.
  • Protitrustová politika
    • Predstavujú ju zákony, ktoré zakazujú určitý druh správania sa (napr. spájanie firiem s cieľom pevne stanoviť ceny), alebo potláčajú určité trhové štruktúry (napr. prirodzené monopoly).

Vylepšite túto stránku

Chcete doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥