Zahraničný obchod prispieva k rastu vzdelanosti, z tohto dôvodu je snahou slovenskej ekonomiky o zlepšenie zahraničných vzťahov, preto sa ich snažím neustále budovať, rozvíjať s pomocou špecializovaných inštitúcií. Jednou z týchto inštitúcií je Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Táto agentúra má hlavnú myšlienku podporovať rozvoj ekonomiky SR ako aj zvyšovať kvalitu života občanov SR, realizuje ju prostredníctvom komunikácie so zahraničnými investormi a to tak, že im prezentuje hospodárske prostredie SR a tým zviditeľňuje našu krajinu a na základe dobrých vzťahov so zahraničím rozvíja rôzne investičné projekty. Agentúra sa snaží minimalizovať nezamestnanosť, prispieva k zvýšeniu vzdelanosti občanov a snaží sa podporovať rozvoj ekonomiky na základe získaných kontaktov v zahraničí ale aj na domácej pôde. (http://www.sario.sk/?sario)
Agentúra SARIO
Agentúra SARIO má v čo najväčšej možnej miere podporovať zahraničných investorov a to hlavne pomocou efektívneho riadenia mechanizmov podpory v oblasti priamych zahraničných investícií. Medzi základné strategické ciele je hlavne:
- zlepšenie svojej pozície v konkurenčnom prostredí Európy vo vzťahu k budovaniu imidžu SR všetkými možnými relevantnými nástrojmi,
- aplikovanie hlavne efektívnej podpory zahraničných investorov,
- zvýšenie podielu investorov, ktorých produkcie sa vyznačuje vysokou pridanou hodnotou,
- podporovať export slovenských podnikateľských subjektov, aby sa táto podpora príznačným spôsobom odrážala na ukazovateľoch zahraničného obchodu SR,
- kvalitné vedenie štrukturálnych fondov ako jedného z podporných mechanizmov v oblasti zahraničného obchodu. (http://www.sario.sk/?ciele-a-aktivity)
Agentúra SARIO sa delí na:
- sekcia zahraničného obchodu,
- sekcia priamych zahraničných investícií,
- sekcia štrukturálnych fondov EÚ,
- sekcia vnútornej správy,
- odbor medzinárodnej spolupráce,
- odbor proexportných služieb,
- odbor regionálnych kancelárií,
- odbor medzinárodných vzťahov a generovanie investičných projektov,
- odbor riadenia investičných projektov,
- odbor finančného riadenia projektov,
- odbor implementácie a monitorovania projektov štrukturálnych fondov EÚ,
- odbor marketingovej komunikácie,
- odbor podporných služieb,
- odbor nehnuteľností a regionálnych kancelárií,
- odbor kontroly štrukturálnych fondov EÚ,
- odbor vnútornej kontroly,
- odbor stratégie a strategických projektov.
Sekcia zahraničného obchodu
Táto sekcia zabezpečuje celý komplex poradenských a asistenčných služieb pre SR exportérov a zahraničných záujemcov o produkciu SR a výrobnú kooperáciu. V ponuke sa nachádzajú hotové slovenské výrobky a služby, ale aj podpora výroby na zákazku, transfer technológií a patentov, ako aj vytváranie spoločných podnikov. Sekcia ZO smeruje svoje aktivity hlavne na podporu MSP, je zameraná na zvýšenie ich exportných schopností a investičných aktivít do zahraničia. Jej činnosťou je aj zefektívnenie koordinácie zainteresovaných inštitúcií do proexportnej problematiky s cieľom upevňovať pozitívny imidž SR v zahraničí. Táto sekcia má 3 základné odbory:
- odbor regionálnych kancelárií,
- odbor medzinárodnej spolupráce,
- odbor proexportných služieb.
Na čele sekcie je riaditeľ pri plnení svojich cieľov ako aj pri určovaní cieľov podlieha sekcia ZO z hlavných úloh Ministerstva hospodárstva SR. Práve ministerstvo koordinuje činnosti Agentúry SARIO v oblasti realizovania strategických zámerov investičnej a zahranično- obchodnej politiky vlády SR. Sekcia ZO poskytuje vzdelávanie zamerané na podporu exportu slovenských výrobkov, s dôrazom na začínajúcich exportérov. Súčasne sa sekcia snaží o sprostredkovanie ponuky slovenských výrobkov na zahraničné trhy a zahraničných dopytov do tuzemského podnikateľského prostredia, súčasne sa snažia udržať efektívne vzťahy so strategickými obchodnými partnermi. Cieľom je aj presadiť účasť na slovenských ako aj zahraničných veľtrhoch a výstavách s cieľom propagácie slovenského podnikateľského prostredia, slovenských výrobcov s ich výrobkami, súčasne organizovanie podnikateľských misií v zahraničí ako aj na SR, je tu aj úlohy tvorby atraktívnych teritoriálnych a sektorovo orientovaných projektov so zameraním podporovať hospodársku spoluprácu a rozvíjať kooperačné aktivity. Sekcia sústreďuje aj informácie o zahraničných trhoch, výstavách a iných aktívnych podujatiach v zahraničí. (http://www.sario.sk/?podpora-exportu)
Medzi tuzemských strategických partnerov sekcie ZO pre realizáciu proexportnej politiky sú:
- EXIMBANKA,
- Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME),
- Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB),
- Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK),
- Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR),
- Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA),
- Profesijné a regionálne zväzy (AZZZ,RÚZ a ostatné),
- Zmiešané Obchodné komory so sídlom v SR,
- Ostatné relevantné podnikateľsky a ekonomicky orientované organizácie. (http://www.eximbanka.sk/buxus/generate_page.php?page_id=153).
EXIMBANKA
Hlavnou náplňou je zabezpečovanie podpory exportu v SR a to prostredníctvom bankových a poisťovacích činností. Vznikla v roku 1997 na základe zákona č. 80/1997 o Exportno- importnej banke SR v znení neskorších predpisov. Jej zakladateľom je štát. Úloha podpory exportu je vykonávanie s využitím tzv. oficiálne povolenej štátnej podpory exportu. Táto inštitúcia sa snaží zvyšovať konkurencieschopnosť slovenských výrobcov na stále náročnejších zahraničných trhoch a podporovať ich export prostredníctvom poistných, úverových, finančných a záručných produktov ( http://www.sario.sk/?podpora-exportu).
Orgánmi EXIMBANKY sú:
- Rada banky, je štatutárnym orgánom, má medzi 5 až 7 členov, jej členov tvorí generálny riaditeľ, námestník generálneho riaditeľa a ostatní externí členovia, koná zastupovanie EXIMBANKY,
- Generálny riaditeľ, je predsedom Rady banky, zastupuje inštitúciu navonok,
- Dozorná rada, je to najvyšší kontrolný orgán inštitúcie a dohliada na výkon jej činnosti.
V EXIMBANKE má za Radu banky oprávnenie podpisovať generálny riaditeľa a člen Rady banky, pričom v prípade neprítomnosti generálneho riaditeľa má oprávnenie podpisovať poverený námestník generálneho riaditeľa a člen Rada banky. (http://www.eximbanka.sk/buxus/generate_page.php?page_id=153)
Vznik spoločnej zahranično- obchodnej politiky EÚ bol už v čase príprav Rímskej zmluvy autori vedeli že vytvorenie colnej únie a zámer vytvoriť spoločný trh ako štart európskeho integračného procesu si vyžadujú prijatie spoločnej obchodnej politiky. Tak práve z pohľadu medzinárodne právneho ojedinelý jav aj pri zachovaní medzinárodne právnej subjektivity a suverenity členských štátov ES vystupuje Spoločenstvo ako samostatný právny subjekt v oblasti ZO. Členovia ES previedli svoje suverénne právomoci v zahraničnom obchode a širšie poňaté v zahraničných ekonomických vzťahoch na orgány spoločenstva. Preto nariadenia a rozhodnutia ES v tejto oblasti sú v dôsledku toho vymáhateľné v členských štátov vrátane plnenie medzinárodných záväzkov, ktoré boli v mene členských štátov uzavreté Komisiou a Radou ministrov. Ide hlavne o medzinárodné obchodné dohody uzatvorených s tretími krajinami. Pričom základným princípom spoločnej obchodnej politiky je definované v článku 188 Lisabonskej zmluvy.
„Spoločná obchodná politika vychádza z jednotných zásad, hlavne pokiaľ ide o úpravy colných sadzieb, uzatváraniu colných a obchodných dohôd tykajúcich sa obchodu s tovarom a službami, obchodných aspektov duševného vlastníctva, PZI, zjednocovaniu liberalizačných opatrení, vývoznej politike a obchodných ochranných opatrení, ako je dumping, alebo subvencovania. Spoločné obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajších činnosti Únie.“ ( http://www.ecb.int/ecb/legal/pdf/sk_lisbon_treaty.pdf článok 188)
Medzi nástroje spoločnej obchodnej politiky, ktorými môžu inštitúcie ES disponovať a obchod ovplyvniť a sú to:
- Uzatváranie zmlúv o obchode a hospodárskej spolupráci s inými štátmi alebo zoskupeniami,
- Stanovenie colných taríf na dovozy do spoločenstva,
- Stanovenie rôznych colných a iných preferencií pre vybrané krajiny alebo skupiny,
- Uplatnenie mimotarifných obmedzení ( dobrovoľné obmedzenie, dovozné kvóty a pod.).
Zahraničnoobchodná politika
Musíme poznamenať, že práve zahraničnoobchodná politika jednotlivých členských štátov bola určená ich národnými hľadiskami, líšia sa svojím charakterom i prístupom k jednotlivým tretím krajinám, alebo k jednotlivým skupinám. Členské štáty sa podpisom zaviazali, že budú spolu uskutočňovať spoločnú zahraničnoobchodnú politiku, ktorá je založená nejednotnými zásadami uvedenými v čl. 113 Rímskej zmluvy, v ktorých ide v podstate o :
- Úpravy colných sadzieb,
- Uzatváranie colných a obchodných dohôd,
- Zjednocovanie liberalizačných opatrení,
- Vývoznú politiku,
- Obchodnopolitické ochranné opatrenia pre prípad dumpingu a vývozných subvencií.
Táto politika sa nevzťahovala na niektoré formy, ktorých význam v zahraničných vzťahoch stále viac nadobúdal na význame ako sú kooperačné dohody úverové politika, menové nástroje, zahraničné investície, rad netarifných bariér, priame a nepriame dane, licenčné konanie, vystavovanie rôznych certifikátov a technické normy, tieto ostali v právomoci národných vlád jednotlivých členských štátov EHS. V roku 1961 sa rozhodlo, že uzavretiu obchodnej dohody s nečlenskou krajinou musí predchádzať informačné a konzultačné konanie vo vnútri spoločenstva, členské štáty môžu tieto dohody uzatvárať s platnosťou najneskôr do konca prechodného obdobia, do roku 1970. Ochranná doložka čl. 115 Rímskej zmluvy mala zabezpečiť že obchodnopolitickým opatreniam, ktoré v súlade so zmluvou prijme niektorý členský štát, nebude brániť zamedzenie obchodu, alebo že rozdielnosť opatrení nepovedie k hospodárskym ťažkostiam v niektorom členskom štáte či vo viacerých členských štátoch. Rada vykonáva spoločnú zahraničnoobchodnej politiky, ktorá koná na základe návrhov komisie a pri tom rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. Potom vznikajú dohody o pridružení podľa zmluvy o pridruženom členstve v spoločenstve, tieto presahujú rámec spoločnej zahraničnoobchodnej politiky, obsahujú aj veci nespadajúce do kompetencií spoločenstva, uzatvárajú ich súčasne aj členské štáty EHS.
Spoločná obchodná politika je jednou z najvýznamnejších častí zahraničných vzťahov EÚ. Rozšírenie medzinárodného obchodu viedlo k tomu, že sa z nej stala jedna z najdôležitejších oblastí politiky EÚ. Nakoľko práve rozšírenie EÚ a jej prehlbovanie vnútorného trhu z EÚ stál dôležitý aktér v rámci svetového obchodu. Pri rokovaniach GATT (všeobecná dohoda o clách a obchode) v Tokiu bola EÚ popri USA najdôležitejším partnerom pre rokovanie, pozícia sa ešte posilnila, keď EÚ počas Uruguajského kola rokovaní dokončila tvorbu vnútorného trhu. Terčom kritiky sa stala hlavne pre protekcionistickú poľnohospodársku politiku, ktorá protirečila cieľom zrušenia obchodných bariér a liberalizácií svetového obchodu. Práve uzavretím biregionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd sa EÚ rozvíjala smerom k najväčšej svetovej obchodnej veľmoci. Nástroje tejto politiky EÚ na usporiadanie SOP vyvíjala EÚ časom rôzne nástroje:
- Spoločná colná tarifa tá je jadrom colnej únie, EÚ postupuje spoločnú jednotnú colnú sadzbu pre dovoz tovaru z tretích krajín, colná sadzba je nezávislá od toho, ktorá krajina je príjemca tovaru, SOP predstavuje spoločnú preferenciu pre európske tovary,
- Obrana obchodu, kde EÚ si vytvorila nástroje na obranu domácich trhov, tieto opatrenia sú v súlade s pravidlami WTO (Svetová obchodná organizácia),
- Antidumpingové clo, ak ide o dumping, ktorý dokazateľne škodí európskemu trhu, môže EÚ uplatniť antidumpingové clo na tieto tovary,
- Trestné clo EÚ môže uplatňovať trestné clá na tovary, ktoré sú z tretích krajín, ktoré subvencujú ich tovary, aby ich mohli dovážať za umelo lacnejšie ceny,
- Obmedzenie dovozu EÚ môže obmedziť dovoz jednotlivého tovaru, musí ale dokázať, že dovozy daného tovaru sa v krátkej dobe zvýšili, že to spôsobilo domácim výrobcom škody. Prijaté opatrenie nemôžu byť diskriminačné, opatrenia musia platiť pre všetky dovozy tohto tovaru bez ohľadu na to z akej krajiny pochádza. (Rolný, Lacina, 2004) (http://www.mhsr.sk/ciele-6588/128273s)
Použitá literatúra
ROLNÝ I., LACINA L. : Globalizace – etika – ekonomika, 2004, ISBN 80-86768-04-X str. 223
SARIO. Dostupné na: < http://www.sario.sk/?sario> Cit. [2015-03-10 ]
SARIO ciele a aktivity. Dostupné na: < http://www.sario.sk/?ciele-a-aktivity> Cit. [2015-02-21]
EXIMBANKA. Dostupné na: <http://www.eximbanka.sk/buxus/generate_page.php?page_id=153> Cit. [2015-02-21 ]