Úvod
Vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch. Všetci vodu používame, všetci sme zodpovední za to, aby sme ju chránili pred znečistením a aby sme ňou šetrili. Voda v prírode neprestajne cirkuluje a prechádza z jednej formy na inú. Člení sa na povrchové vody, ktoré sa prirodzene nachádzajú na zemskom povrchu a tiež podzemné vody nachádzajúce sa pod zemským povrchom v priamom kontakte s pôdou. Jej najväčším používateľom a zároveň aj najväčším znečisťovateľom je práve človek.
Medzi hlavné zdroje znečisťovania vodstva patria najmä poľnohospodárska výroba, priemysel, domácnosti, doprava a turizmus. Odpadové zložky, ktoré zo sebou tieto odvetvia prinášajú sú negatívnym následkom moderného spôsobu života. Hoci znečisťovanie nepredstavuje nič nové, v súčasnosti sa závody aj ich znečisťujúce látky veľmi rozšírili. Takýto stav znečistenia so sebou prináša aj zvýšenie nákladov na odstraňovanie spôsobených nečistôt a prejavuje sa poškodzovaním ľudského zdravia. Vedci ešte nezistili všetko o znečisťovaní, no predsa už vieme dosť o tom, ako ho možno regulovať.
Hlavným cieľom seminárnej práce je priblížiť si túto problematiku a oboznámiť sa s možnými opatreniami na jej vyriešenie.
Vodstvo
Vodstvo má veľmi dôležité a významné postavenie na Zemi. Myšlienka: „Bez vody niet života“, vyjadruje význam vody nielen pre našu planétu, ale aj pre jej obyvateľstvo. Voda je vzácnym darom, nachádza sa všade okolo nás a je nevyhnutná pre všetky rastliny a živočíchy. Už tisícky rokov modeluje a formuje krajiny na celom svete. Ľudia ju potrebujú a využívajú v domácnostiach, továrňach, či pri poľnohospodárskych prácach.
Voda je v nekonečnom kolobehu, ktorý prebieha v nasledovnej podobe: dažďová voda steká z pevniny do morí, mení sa na vodnú paru, vytvára oblaky a napokon opäť padá v podobe dažďa na pevninu. „Vodný útvar je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“[1]
Hydrosféra
Vodstvo tvorí samostatnú časť biosféry – hydrosféru, hoci sa vyskytuje aj v jej ďalších zložkách. Hydrosféra zahŕňa všetky podzemné a povrchové vodné zdroje, ktoré pokrývajú viac ako 70% povrchu planéty Zem. Oceány a moria tvoria 97,2% našej planéty v slanom zoskupení. Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda, ktorá je zastúpená vo forme ľadovcov, a to v množstve 2,15%. Ostatné vody sú zastúpené vo forme sladkovodných jazier, vodných tokov, podzemných vôd, kapilárnych vôd v pôde a tiež v atmosfére.
| Miesto výskytu vody | percentuálne zastúpenie % |
| oceány a moria | 97,2 |
| ľadovce | 2,15 |
| jazerá, rybníky, nádrže | 0,009 |
| vodné toky | 0,001 |
| podzemné vody | 0,62 |
| kapilárna voda v pôde | 0,005 |
| atmosféra | 0,001 |
Tabuľka 1. : Rozdelenie vôd a jej zastúpenie v percentách, zdroj: vlastné spracovanie
Na základe uvedených údajov je zrejmé, že sladkovodné zdroje na Zemi, ktoré sa dajú využiť ako pitná voda, predstavujú menej ako 3%. Voda v prírode neprestajne cirkuluje a prechádza z jednej formy na inú. Tento uzavretý a nepretržitý proces cirkulácie a vzájomného kvalitatívneho ovplyvňovania vôd v biosfére sa nazýva hydrologický cyklus.
Rozdelenie vôd
Vody členíme na:
- Povrchové – prirodzene nachádzajúce sa na zemskom povrchu:
- tečúce: pramene, studničky, rieky, potoky,
- stojaté: jazerá, rybníky, tôňky.
- Podzemné – vody nachádzajúce sa pod zemským povrchom a v bezprostrednom kontakte s pôdou:
- podzemné a jaskyňové jazierka,
- podzemné toky,
- vody pôdne a horninové (skalné).
Podzemné vody sú určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, čo predstavuje jedno z najvýznamnejších opatrení na ochranu zdravia ľudí a charakterizuje životnú úroveň krajiny. V Slovenskej republike sú na čerpanie pitnej vody využívané podzemné vody (82,2%), ale aj povrchové vody (17,8%). Najväčšou prirodzenou zásobárňou podzemnej vody v strednej Európe je Žitný ostrov. Kontrola kvality pitnej vody sa vykonáva prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody definovaných nariadením vlády, ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a jej kvalitu.
Znečisťovanie vody
Znečisťovanie vody na Zemi je dôsledkom antropogénneho tlaku na životné prostredie. Človek je jej najväčším používateľom a zároveň aj najväčším znečisťovateľom. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky uvádza: „Najčastejšou príčinou mimoriadneho zhoršenia vôd býva ľudské konanie a nevyhovujúci technický stav zariadenia a objektov, v ktorých sa zaobchádza so škodlivými látkami.“[2]
Podľa Drdoša a Michaeliovej znečisťovanie je: „je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo pôdy spôsobené ľudskou činnosťou prírodnými vplyvmi, ktoré môže poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt a obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného užívania životného prostredia.“[3]
Poškodzovanie a zhoršovanie stavu vôd zapríčinené obyvateľstvom krajiny je podložené aj nasledujúcimi údajmi:
- ročná spotreba vody sa odhaduje na takmer 4 000 miliárd m3,
- vo vyspelých krajinách je denná spotreba až 500 litrov vody na osobu,
- na Slovensku je priemerná denná spotreba 120 litrov vody na osobu.
Najväčšími spotrebiteľmi vody okrem domácnosti sú poľnohospodárstvo (70%) a tiež priemysel (22%). Najviac sú znečistené povrchové vody, lebo pôda do značnej miery plní funkciu filtra pre podzemné vody.
Zdroje znečistenia vody
Rôzne výfukové plyny, emisie z elektrární a tovární, smeti a veľa ďalších odpadových produktov predstavujú látky, ktoré spôsobujú znečistenie vody. Znehodnocujú životné prostredie, negatívne pôsobia na zdravie ľudí, škodia zvieratám i rastlinám.
Medzi hlavné zdroje znečistenia vody patria:
- priemyselná výroba (ropa a ropné produkty, detergenty, chemické látky , ortuť, olovo, arzén, rádioaktívne látky),
- poľnohospodárska výroba (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody),
- sídla (tuhý a kvapalný odpad – splašky),
- doprava (exhaláty, ropné produkty),
Tieto odpadové zložky sú nežiaducim následkom moderného spôsobu života. Samotné znečisťovanie nie je ničím novým. V súčasnosti je však priemyselných závodov oveľa viac a omnoho širšia je aj škála znečisťujúcich látok. Pred znečistením neostala uchránená žiadna oblasť našej Zeme, či už v ovzduší, na pevnine alebo vo vode. Mimoriadne znečistené bývajú hlavne vodné toky tečúce veľkými mestami a to v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. Na prvý pohľad sa možno zdá, že tento problém sa nás netýka. Skutočnosť je však iná, ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Znečistenie vody sa prejavuje hlavne v zmenách fyzikálnych vlastností vody, jej chemického zloženia, zmena biologických vlastností, čo spôsobuje nárast vírusov, baktérií, rias a podobne.
Dôsledky znečisťovania vody
- 1 tona ropy znečistí ropnou škvrnou plochu až 10km2 (má škodlivé účinky na kvalitu vody a flóru i faunu svetového oceánu),
- 1 liter benzínu alebo oleja znehodnotí až 5 miliónov litrov vody,
- následkom znižovania kyslíka vo vode je úhyn rýb a následne zánik všetkého živého v rieke,
- viac ako 1 miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode (odhad na rok 2025: až 3 miliardy ľudí budú trpieť nedostatkom vody),
- ohrozenie zdravia ľudí (každých 8 sekúnd umiera jedno dieťa na choroby spojené s nedostatkom vody),
- 20% sladkovodných druhov rýb je ohrozené vyhynutím,…
Svetové katastrofy vyvolané znečistením vody
- 1953-1960 (otrava rýb ortuťou v zátoke Minamata v Japonsku spôsobila poškodenie mozgu ľudí),
- 1971 v Podunajských Buskupiciach sa zdroj pitnej vody kontaminoval ropnými látkami,
- 1984 (únik chemikálií z továrne pri Bhópale v Indii zabil 2500 ľudí),
- 1989 (z tankeru uniklo 40 000 ton ropy na pobrežie Aljašky, kde usmrtilo tisícky živočíchov),
- 1993 (z tankeru uniklo 84 000 ton ropy na pobrežie Shetlandských ostrovov pri Škótsku).
Zisťovanie výskytu vôd a hodnotenie ich stavu zabezpečujú podmienky, ktoré sú potrebné na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti.
Slovenské pokutované spoločnosti
- Biotika, a. s. (r. 2003) – spôsobila mimoriadne zhoršenie vôd, ktorého následkom bol hromadný úhyn rýb v rieke Hron. Pokuta bola udelená vo výške 2,5 milióna slovenských korún.
- Obec Šoporňa (r. 2010) – nedovolené vypúšťanie odpadových vôd. Bola jej udelená najvyššia pokuta v tomto roku – 6 018 €.
- Železničná spoločnosť CARGO Slovakia dostala pokutu 5 000 € za nedovolené zaobchádzanie so škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami v rušňovom depe v Nových Zámkoch.
- Spoločnosť OKTAN v Kežmarku – za nedodržanie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií pokuta 5 000 €,…
Udeľované pokuty za znečisťovanie životného prostredia sú príjmom do Environmentálneho fondu a spätne sa vracajú do tejto oblasti. Slovenská inšpekcia životného prostredia vznikla v roku 1991. „Je odborným kontrolným a správnym orgánom, prostredníctvom ktorého Ministerstvo životného prostredia SR vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Jej kontrolná a povoľovacia činnosť má nezastupiteľnú úlohu pri ochrane životného prostredia na Slovensku.“[4]
Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt a prejavuje sa poškodzovaním ľudského zdravia. Vedci ešte stále nezistili všetko o znečisťovaní, no predsa už vieme dosť o tom, ako ho možno regulovať: dá sa znížiť napr. opätovným spracovaním odpadu či využívaním materiálov, ktoré sa v pôde rozkladajú pôsobením mikroorganizmov a podobne.
Predchádzanie znečisťovaniu vodstva
Pre ochranu vôd a jej ustavične využívanie sa stanovujú environmentálne ciele. Prostredníctvom týchto cieľov sa zabezpečuje zlepšovanie, obnovovanie vôd, či dokonca postupné znižovanie ich znečistenia, a to prostredníctvom rôznych opatrení. Zlepšovanie a ochrana stavu povrchových, podzemných vôd a vodných ekosystémov sú obsiahnuté v strategickom dokumente – Vodný plán Slovenska. Je to program opatrení vychádzajúci z rôznych analýz, ktorý obsahuje úlohy na dosahovanie environmentálnych cieľov. Medzi základné opatrenia patria: ochrana vodárenských zdrojov, zabránenie vypúšťaniu odpadových komunálnych a priemyselných vôd, ochrana vôd pred znečistením poľnohospodárskej činnosti, zabránenie únikom nebezpečných látok, prevencia mimoriadneho zhoršovania vôd a podobne.
Ústredný orgán štátnej správy zaoberajúci sa oblasťou environmentálnej škody je Ministerstvo životného prostredia SR. Pre druhostupňové orgány ako krajské úrady životného prostredia a prvostupňové orgány ako obvodné úrady a zároveň všetky prevádzky spadajúce pod zákon integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania je príslušným orgánom Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Organizácie pre ochranu vody
- Environmentálny fond – fond zriadený na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie.
- Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorá zabezpečuje odbornú činnosť vo veciach ochrany prírody a krajiny.
- Medzinárodná organizácia na ochranu prírody a prírodných zdrojov – cieľom je neustále zvyšovať starostlivosť o životné prostredie, zdravie a bezpečnosť pri výrobe a používaní chemických výrobkov.
- Environment a.s. – centrum bioštatistiky a environmentalistiky: sledovanie životného prostredia v okolí priemyselných podnikov,…
Človek vykonávajúci činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav vodstva, je povinný venovať potrebné úsilie na jeho uchovanie a ochranu. Majitelia lesných a poľnohospodárskych pozemkov, priemyselných podnikov, či rôznych dopravných prostriedkov, by mali hospodáriť takým spôsobom, aby boli zachované vhodné podmienky na výskyt vôd. Sú tiež povinní snažiť sa napomáhať zlepšovať vodné pomery, zabraňovať škodlivým zmenám, prípadne ich znižovať a podobne. V súčasnosti sa ponúka veľké množstvo ekologických produktov a to pre rôzne poľnohospodárske, priemyselné oblasti, domácnosti, či dopravu i turizmus. Sú zložené a vyrobené tak, aby čo najmenej poškodzovali, či znehodnocovali vodstvo. Napríklad: tzv. bionafta, ktorá pôsobí v naftových motoroch ako nafta vyrobená z ropy. Jej spaľovaním však nevznikajú žiadne škodlivé splodiny a nie je nebezpečná ani pri haváriách, pretože ryby ju dokážu skonzumovať. Určitý spôsob ochrany by mala priniesť prísna kontrola a údržba ropných tankerov. Vo početný prípadoch havárie sa dokázalo, že vlastníci tankerov pustili loď na more hoci nebola spôsobilá plavby.
Opatrenia na predchádzanie znečisťovaniu vodstva
- Poskytovanie informácií a vzdelávanie obyvateľstva so zameraním na ekologické dôsledky
- Označenia, ktoré informujú užívateľov o riziku
- Systémy pre zber a likvidáciu, ktoré sú dostupné verejnosti
- Recyklácia, regenerácia a opätovné použitie
- Systém povolení, ktorý zahŕňa rad obmedzení alebo zákazov (sledované, kontrolované)
- Určenie určitých limitov, prísnejšie požiadavky, po prípade zákazy
- Aplikácia najlepších dostupných technológií, rôzne úpravy alebo procesy na zníženie škodlivých dopadov z poľnohospodárskych, priemyselných a mestských zdrojov znečistenia
Pri určovaní, ktorá kombinácia uvedených opatrení znamená najlepší ekologický postup, by sa mali predovšetkým zvážiť rôzne súvisiace faktory. V prípade podnikov je potrebné brať do úvahy ekologické riziká výrobku, jeho výroby, použitia, či konečnej likvidácie. Dôležité je zaoberať sa tiež otázkou náhrady menej znečisťujúcimi procesmi alebo látkami, ich potenciálnymi výhodami a nedostatkami, ďalej pokrokom a zmenami v oblasti vedeckých poznatkov. Zanedbateľné by nemalo ostať ani riešenie sociálnych a ekonomických dôsledkov.
Záver
Voda automaticky súvisí od počiatku so životom na našej planéte. Je nenahraditeľný element pre vznik a existenciu živých organizmov, preto by ju malo ľudstvo racionálne využívať: neplytvať zdrojmi pitnej vody, neznečisťovať odpadovými látkami vodstvo a tým nepriamo narúšať prírodný ekosystém. Každý z nás by si mal uvedomiť nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí a zamyslieť sa nad ochranou životného prostredia.
Pre ochranu vody a ustavične využívanie sa stanovujú environmentálne ciele. Pomocou nich sa zabezpečuje zlepšovanie, obnovovanie vôd, či dokonca postupné znižovanie ich znečistenia. Ľudia vykonávajúci činnosť, ktorá vplýva na stav vodstva, sú povinní vložiť potrebné úsilie na jeho uchovanie a ochranu. Sú tiež povinní snažiť sa napomáhať zlepšovať vodné pomery, zabraňovať škodlivým zmenám, prípadne ich znižovať.
Pre neustále zlepšovanie stavu vodstva je prospešné zavádzať si určité preventívne opatrenia, ktoré napomáhajú predchádzať jeho znečisťovaniu. Dôležitú úlohu tu zohráva brať do úvahy nielen ekologické riziká svojho konania, ale aj sociálne a ekonomické dôsledky.
Zoznam použitej literatúry
Knižné zdroje
DRDOŠ, J. – MICHAELI, E. a kol. 2005. Geoekológia a environmentalistika. II. časť. Prešov : Prešovská univerzita, 2005. 128s. ISBN 80-8068-343-3.
Odkazy na www
http://eur-lex.europa.eu/
http://www.minzp.sk/
http://www.seps.sk/zp/index.htm
[1] DRDOŠ, J. – MICHAELI, E. a kol. 2005. Geoekológia a environmentalistika. II. časť. Prešov : Prešovská univerzita, 2005. 128s. ISBN 80-8068-343-3. s. 33.
[2] http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-februar-2011/na-znecisteni-vody-najviac-podielali-ropne-latky.html
[3] DRDOŠ, J. – MICHAELI, E. a kol. 2005. Geoekológia a environmentalistika. II. časť. Prešov : Prešovská univerzita, 2005. 128s. ISBN 80-8068-343-3. s. 33.
[4] http://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2011/tlacove-spravy-februar-2011/na-znecisteni-vody-najviac-podielali-ropne-latky.html