Paretovo pravidlo 80:20, metóda ABC, Paretovo optimum a Paretovo zlepšenie

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Paretovo pravidlo 80:20

Paretovo pravidlo, Paretovo optimum alebo Paretov princíp 80:20 by mali a môžu využívať inteligentní ľudia v každodennom živote, mala by ho vyžívať každá organizácia, každé sociálne i spoločenské zoskupenie. Jednotlivcom i skupinám môže toto pravidlo pomôcť dosiahnuť omnoho viac pri omnoho menšom úsilí. Môže zvýšiť efektívnosť a spokojnosť. Môže znásobiť ziskovosť spoločností a efektivitu každej organizácie. Pravidlo 80:20 zostavil taliansky ekonóm, sociológ, filozof a politológ, profesor na univerzite v Lausanne (Lausanská škola) Vilfredo Frederico Damaso Pareto (Vilfredo Pareto), ktorý tvrdí a dokazuje, že menšina príčin, vstupov či úsilia obvykle vedie k väčšine výsledkov, výstupov či prospechu.
Pravidlo 80:20 tvrdí, že existuje vnútorne daná nerovnováha medzi príčinami a výsledkami, vstupmi a výstupmi, úsilím a odmenou. Zvyčajne sa príčiny, vstupy či úsilie delí na dve kategórie:

  • väčšina, ktorá ma malý vplyv,
  • menšina, ktorá ma veľký vplyv. (Koch, 2008, s.17)

Výsledky, výstupy či odmeny obyčajne vychádzajú iba z malej časti príčin, vstupov či úsilia, ktoré sú na vytvorenie takých výsledkov, výstupov či odmien zamerané. Vzťah medzi príčinami, vstupmi a úsilím na jednej strane a výsledky, výstupy či odmenami na druhej strane je v nerovnováhe. Keď sa táto nerovnováha vyjadrí aritmeticky, je vhodným meradlom pre vyjadrenie tejto nerovnováhy pomer 80:20 – 80 percent výsledkov, výstupov či odmien vzniká z iba 20 percent príčin, vstupov či úsilia. (Koch, 2008, s. 31)
Toto pravidlo sa zvyčajne používa preto, aby sa zmenil pomer príčin a výsledkov lepšie využil. Môže byť použité v takmer každej oblasti činnosti k vylepšeniu celkovej stratégie a finančných výsledkov. (Koch, 2008, s. 112)

Paretova analýza

Paretova analýza je formálna metóda užitočná tam, kde je mnoho možných opatrení, ktoré si vyžadujú pozornosť. Ide o riešenie problémov, pri ktorých sa odhaduje úžitok každého z nich. Potom sa vyberie niekoľko najúčinnejších opatrení, ktoré poskytujú celkový prínos pomerne blízko k maximálnej hodnote.
Paretova analýza je kreatívny spôsob, ako sa pozerať na príčiny problémov. Avšak, môže byť obmedzená prípadným vylúčením dôležitých problémov, ktoré môžu byť spočiatku malé, ale môžu narastať s časom. A tak je potrebné ju kombinovať s ďalšími analytickými nástrojmi, ako je napríklad FMEA a analýza stromu poruchových stavov.
Táto technika pomáha identifikovať hornú časť príčin, ktoré treba riešiť, aby sa vyriešila väčšina problémov. Akonáhle sú prevládajúce príčiny identifikované, potom môžu byť rozpoznané hlavné príčiny problémov. Môžeme sa odvolávať na Pareta a jeho pravidlo 80/20 za predpokladu, že 20 % zistených príčin spôsobilo 80 % problémov.
Aplikácia Paretovej analýzy v oblasti riadenia rizík umožňuje manažmentu zamerať sa na riziká, ktoré majú najväčší vplyv na projekt. Paretova analýza býva najčastejšie súčasťou statického manažmentu a strategickej analýzy spoločnosti. V priemysle sa používa pomerne často, a to vďaka svojej jednoduchosti.

Paretovo pravidlo

Paretovo pravidlo je známe pod ďalším pomenovaním ako Pravidlo 80/20. Uvádza, že pre mnoho udalostí, zhruba 80 % účinkov pochádza z 20 % príčin. V roku 1941 ho formuloval manažérsky konzultant Joseph Moses Juran, ktorý nadviazal na prácu Vilfreda Pareta a začal aplikovať Paretov princíp na problémy s kvalitou, napr. 80 % problémov je spôsobených
20% príčin. Vyšiel z pozorovania Vilfreda Pareta, ktorý došiel na to, že 80 % pôdy v Taliansku bola vo vlastníctve 20 % populácie.
Ide o bežné pravidlo v podnikaní, napr. 80 % tržieb pochádza od 20 % vašich klientov.
Paretov princíp iba okrajovo súvisí s Paretovým optimom. Vilfredo vypracoval oba koncepty v kontexte rozdeľovania príjmov a bohatstva medzi populáciou. Toto pravidlo môže byť používané v mnohých odvetviach, ako je napr. ekonomika, priemysel, bezpečnosť a ochrana zdravia atď. Slúži na určenie tých 20 %, na ktoré sa má podnik sústrediť, pretože sú pre neho dôležité. Buď to sú chyby, ktoré keď opravia, dosiahne vyššie zisky, alebo je to 20 % zákazníkov, o ktorých by nemal prísť, a tak by malo byť v jeho záujme, aby im vytvoril také podmienky, ktoré by viedli k tomu, že zákazník neodíde ku konkurencii… A aby sa zbytočne nezaoberal činnosťami, ktoré nie sú tak dôležité.

Useful many a vital few

Paretovo pravidlo popisuje dva druhy faktorov, ktoré odlišnou mierou ovplyvňujú dosahovanie celkového efektu. Prvé, menej početné, za to s väčším dopadom na konečný výsledok, sa nazývajú vital few. Pre druhé, početnejšie, ale s menším vplyvom na celkový efekt, je použité pomenovanie useful many. Faktorom vital few zodpovedá 20 % vynaloženého času, ktorý má za následok 80 % výsledkov, zatiaľ čo zvyšných 80 % vydaného času nám prináša 20 % výsledkov, zodpovedajúcich okolnostiam useful many.

FMEA – Failure Mode and Effect Analysis

Failure Mode and Effect Analysis je analýza možných chýb a ich následkov, ktorej cieľom je identifikovať miesta možného vzniku chýb alebo porúch v systémoch.

Paretovo optimum

Paretovo optimum je stav, keď blahobyt ktoréhokoľvek účastníka ekonomiky nemožno zmenou výroby či smeny zvýšiť bez toho, aby bol znížený blahobyt iného účastníka. Využitie: teória hier, ekonómia blahobytu. Opakom Paretovho optima je Paretovo zlepšenie.

Paretovo zlepšenie

Paretovo zlepšenie je zvýšenie blahobytu niektorého účastníka ekonomiky zmenou alokácie zdrojov bez toho, aby sa znížil blahobyt osoby inej. Opakom paretovho zlepšenia je Paretovo optimum.

Metóda ABC

Metóda ABC je jednoduchá a pri vhodnom uplatnení veľmi efektívna racionalizačná metóda. Jej podstata spočíva v rozčlenení prvkov určitého súboru na tri skupiny podľa miery, ktorou sa prvky podieľajú na celkovom objeme zvoleného kvantitatívneho znaku. Jednotlivé skupiny prvkov sú spravidla označované písmenami A,B, C.
Do skupiny A je zaradený relatívne malý počet prvkov s vysokým podielom na celkovej hodnote, podiel prvkov B odpovedá jeho počtu a do skupiny C sú zaradené ostávajúce prvky súboru s malým po-dielom na celkovej hodnote. Skupina C býva najpočetnejšia. So súbormi tohto typu sa možno stretnúť veľmi často. Napríklad v riadení strojárenskej výroby sú typickým príkladom takýchto súborov súbory zásob, spotreby materiálu a výrobných položiek (súčastí). Analýzy týchto súborov ukazujú, že napríklad u typických strojárenských podnikoch 2 – 5 % materiálových položiek skupiny A spravidla predstavuje až 80 % celkovej hodnoty materiálovej spotreby, 15 položiek skupiny B sa podiel asi 15 % na celkovej hodnote a na zostávajúcich 80 % položiek pripadá asi 5 % z celkovej hodnoty spotreby materiálu. (Keřkovský a Valsa, 2012, s. 88)
Podobná situácia väčšinou nastáva aj pri súbore výrobných položiek usporiadaného z hľa-diska viazanosti obežných prostriedkov. Pomerne malý počet položiek, tvoriacich skupinu A, prípadne B, ovplyvňuje rozhodujúcim spôsobom rozpracovanú výrobu. Práve týmto skupinám výrobných položiek je venovaná pozornosť v tzv. diferencovanom riadení. Jeho podstata spočíva v tom, že jednotlivým skupinám výrobných položiek je venovaná pozornosť, ktorá je úmerná ich podielu na celkovej hodnote rozpracovanej výroby.
Ak chce potom podnik účinne ovplyvňovať náklady optimalizácie výrobných dávok, je nutné venovať pozornosť predovšetkým rozhodujúcim položkám skupiny A, prípadne B. V ich prípade by mala byť uplatňovaná optimalizácia výrobných dávok. V prípade skupiny C, ktoré hodnotu rozpracovanej výroby ovplyvňujú len nevýznamne, je takáto optimalizácia zbytočná. V ich prípade postačí uplatniť napríklad jednoduchú kapacitnú metódu stanovenie veľkosti výrobnej dávky. (Keřkovský a Valsa, 2012, s. 88)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *