Priestorová štruktúra
Priestorová štruktúra výrobného systému sa vytvára určením proporciálnych vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému hlavne z hľadiska foriem usporiadaných pracovných prostriedkov, rozmiestnenie pracovných prostriedkov, pracovných predmetov a pracovných síl, relatívneho rozdelenia výrobných a ostatných plôch potrebných pre realizáciu výrobného procesu.
Návrh priestorovej štruktúry výroby
Návrh priestorovej štruktúry výroby znamená teda technologicko-organizačné riešenie výrobného procesu vo vymedzenom priestore s ohľadom k danému sortimentu a objemu výroby. Operačný manažment pri tom prihliada hlavne k podmienkam:
- kvalitnej, hospodárnej a včasnej výroby
- požadavkom ergonómie
- ľahkej kontroly a riadeniu výrobného procesu
- ľahkej a hospodárnej manipulácii s materiálom, nástrojmi, odpadom atd. [1]
Pracovný priestor
Usporiadanie pracovného priestoru je jednou z aktivít manažmentu výroby. Pracovný priestor zvyčajne vymedzujú tieto základné parametre: [2]
- Charakter pracovnej činnosti (fyzická, duševná, kombinácia)
- Vybavenosť pracoviska (stroje, náradie, manipulačné a dopravné prostriedky)
- Pohyblivosť pracovného stanoviska (stacionárne, nestacionárne, kombinované pracoviská). Analýza všetkých troch skupín vyžaduje rovnaké prístupy, so zreteľom na špecifické podmienky pri pohybe, pri pracoviskách kombinovaných a nestacionárnych.
- Organizácia práce na pracovisku
- Viazanosť pracovníka s pracoviskom (väzba priestorová, funkčná, kombinovaná)
- Pracovná poloha (sed, stoj, kombinovaná, zvláštna pracovná poloha – ležiačky, v predklone a pod.). Príkladom sú definované minimálne rozmery priestoru pri rôznych pracovných polohách.
Viac sa o projektovaní pracovných miest, metódach a modeloch dočítate na stránke Projektovanie pracovných miest.
Typy priestorovej štruktúry výroby
V praxi existujú dva základné typy priestorovej štruktúry výroby. Usporiadanie pracovného priestoru môže byť:
- technologické usporiadanie
- predmetné usporiadanie
Technologické usporiadanie
Technologické usporiadanie spočíva v zoskupení technologických miest do stredisiek podľa spoločnej technológie (napr. sústruhy, do sústružne, lisy do lisovne atd.). Technologické usporiadanie sa vyznačuje hlavne univerzálnosťou (zameniteľnosť strojov a pružné prispôsobenie zmene výrobného programu) a uplatňuje sa teda hlavne v kusovej a malosériovej výrobe. [3]
Predmetné usporiadanie
Predmetné usporiadanie je také, kde sú príslušné technologické miesta zoskupené za sebou podľa priebehu vyrábaného predmetu jednotlivými operáciami. Predmetné usporiadanie je charakteristické zvlášť svojou účelovou špecializáciou (krátka priebežná doba a ľahké riadenie výroby za cenu vyšších investičných nákladov a obtiažnosti zmeny výrobného programu) a uplatňuje sa teda hlavne v oblasti výroby vyššej sériovosti. [4]
Dá sa povedať, že čo je výhodou v jednom spôsobe, je nevýhodou v druhom a naopak. Rozhodovanie manažmentu výroby by malo závisieť na výrobnom programe a objemoch výroby.