Vzťah jednotlivec – spoločnosť
Problém vzťahu jednotlivca a spoločnosti závisí od toho, ako vnímame ľudské spoločenstvo ale aj od toho, aké miesto má jednotlivec v tomto spoločenstve. Ak berieme do úvahy problematiku vzťahu jednotlivec – spoločnosť, je možné uviesť tri koncepcie:
- kolektivizmus
- individualizmus
- personalizmus
Kolektivizmus
Spoločnosť je pokladaná za prvú a zároveň prioritnú vo vzťahu k človeku. Spoločnosť je vnímaná v rámci tejto koncepcie ako jeden organizmus, je teda uznaná za celok a jednotlivec sa považuje za časť tohto celku.
Spoločnosť v tejto koncepcii rozhoduje ako celok o svojich častiach – jednotlivcoch. Jednotlivec nemá žiadne osobné ciele, plní len funkcie v rámci vyššieho organizmu. Týmto organizmom je spoločnosť. Len celá spoločnosť má svoje ciele.
Individualizmus
V tejto koncepcii prevládajú jedine jednotlivé veci, kým systémy a spoločnosti sú výlučne tvormi ľudského rozumu. Spoločnosť je považovaná za súhrn jednotlivcov, ktorých môže spájeť jedine vzájomná dohoda. V koncepcii individualizmu je spoločnosť považovaná za výtvor ľudského rozumu, ktorý v reálnom svete neexistuje, reálne existujú len jednotlivci.
Podľa teórie je jednotlivec výhradne prvý, prvotný a najdôležitejší vo vzťahu k spoločnosti. Spoločnosť je teda úplne podriadená jednotlivcovi.
Personalizmus
Koncepcia tvrdí, že spoločnosť nie je bytím, ale sú nim jedine ľudské osoby, ktoré spoločnosť bytostne tvoria. Soločnosť reálne jestvuje a je odlišná od osôb, ktoré ju tvoria. Ľudské osoby vytvárajú spoločnosti, aby prostredníctvom nich mohli dosahovať plnosť človečenstva. Nie človek je pre spoločnosť ale spoločnosť má slúžiť a pomáhať cieľom ľudskej osoby. Jednotlivci si vytvárajú spoločenstvá nie na základe dohôd, ale v dôsledku svojej rozumnej prirodzenosti, aby sa mohli viac rozvíjať.
Nevyhnutnosť života človeka vyplýva z faktu, že jednotlivec nie je celkom sebestačný. Človek si nie je schopní zadovážiť všetko sám bez spoločnosti. Všetkými stránkami svojej ľudskej prirodzenosti je človek nerozlučne spojený so spoločnosťou. Svoje ciele dosahuje prostredníctvom rôznych foriem sociálneho života. Pod hrozbou degradácie vlastej osoby človek nemôže žiť mimo spoločenstva.