Diplomatické hodnosti a funkcie diplomatov

Diplomatická hodnosť vyjadruje kariérne a protokolárne postavenie zamestnanca na diplomatickom mieste v súlade s medzinárodnými zvyklosťami, ako aj odbornú spôsobilosť a pripravenosť na výkon zahraničnej služby Slovenskej republiky.

Kariérny poriadok Ministerstva zahraničných vecí SR

Súbor kvalifikačných požiadaviek a predpokladov nutných pre kariérny postup diplomata, ako aj pravidlá, podmienky a procedurálny postup pri udeľovaní alebo prepožičiavaní diplomatických hodností sú zakotvené v Kariérnom poriadku Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Udeľovanie alebo prepožičanie diplomatických hodností je dôležitým nástrojom personálnej politiky ministerstva. Má priamy vplyv na kariérny postup zamestnancov slovenskej zahraničnej služby, plní dôležitú motivačnú funkciu a zároveň vytvára podmienky pre neustále zvyšovanie profesionálnej úrovne našej zahraničnej služby a jej zamestnancov. Na udelenie alebo prepožičanie diplomatickej hodnosti nie je právny nárok.

Hodnosti v diplomatickej službe

V slovenskej diplomatickej službe, podobne ako u väčšiny iných štátov, sa v súlade s medzinárodnou praxou používajú diplomatické hodnosti v uvedenom poradí od najnižšej po najvyššiu diplomatickú hodnosť (v zátvorke sú uvedené anglické a francúzske ekvivalenty názvov jednotlivých diplomatických hodností).

Nižšie diplomatické hodnosti

• Atašé (Attaché / Attaché). Táto diplomatická hodnosť býva niekedy prideľovaná alebo prepožičiavaná aj nediplomatickým zamestnancom dočasne vyslaným na zastupiteľské úrady, ktorí zabezpečujú hospodársku agendu, resp. iným administratívno-technickým zamestnancom v tzv. rizikových krajinách.
• Tretí tajomník (Third Secretary / Troisième Secrétaire)

Stredné diplomatické hodnosti

• Druhý tajomník (Second Secretary / Deuxiéme Secrétaire)
• Prvý tajomník (First Secretary / Premier Secrétaire)

Vyššie diplomatické hodnosti

• Radca (Counsellor / Conseiller)
• Radca – minister (Minister Counsellor / Ministre Conseiller)
• Veľvyslanec (Ambassador / Ambassadeur)

Zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný na zastupiteľský úrad, ktorým je konzulárny úrad, sa na čas vyslania zaradí do konzulárnej triedy (v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch) nasledovne:

• konzulárny pracovník (ak ide o zamestnanca, ktorý nemá v čase dočasného vyslania udelenú alebo prepožičanú diplomatickú hodnosť),
• vicekonzul (ak ide o zamestnanca, ktorý má v čase dočasného vyslania udelenú alebo prepožičanú najmenej diplomatickú hodnosť atašé alebo tretí tajomník),
• konzul (ak ide o zamestnanca, ktorý má v čase dočasného vyslania udelenú alebo prepožičanú najmenej diplomatickú hodnosť druhý tajomník alebo prvý tajomník),
• generálny konzul (ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu vedúceho zastupiteľského úradu, ktorým je generálny konzulát).

Funkcie diplomatov

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec (vedúci zastupiteľského úradu) – angl. Ambassador Extraordinary and Plenipotentiary, fran. Ambassadeur Extraordinaire et Plénipotentiaire. Menuje ho prezident republiky po prerokovaní vládou a na návrh ministra zahraničných vecí. Skôr ako veľvyslanec odíde na svoje nové pôsobisko, je potrebné od hlavy štátu, v ktorom má byť akreditovaný, vyžiadať súhlas s jeho osobou. Tomuto súhlasu sa hovorí agrément. Bez neho sa veľvyslanec nemôže ujať svojej funkcie. Odmietnutie alebo neudelenie agrémentu je zvyčajne značne ostrým krokom proti žiadajúcej, resp. vysielajúcej krajine. Za dátum začatia jeho oficiálnej misie je považované odovzdanie poverovacích listín hlave prijímajúceho štátu (prezidentovi republiky, monarchovi a pod.).

Diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu

Diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu Chargé d´affaires (en pied, ad interim). Menuje ho minister zahraničných vecí. V tomto prípade nie je potrebné žiadať o súhlas hostiteľskej, resp. prijímajúcej krajiny. Vymenovanie sa iba oznamuje ministerstvu zahraničných vecí prijímajúceho štátu. Viedenský dohovor o diplomatických stykoch rozlišuje funkcie „chargé d´affaires en pied“ a „chargé d´affaires ad interim“. Funkcia chargé d´affaires (v diplomacii zaužívaná skratka „CDA“) nesúvisí s diplomatickými hodnosťami. Napriek tomu bývajú touto funkciou poverení zvyčajne diplomati so strednou a vyššou diplomatickou hodnosťou.

Chargé d´affaires en pied (e.p.)

Chargé d´affaires en pied (e.p.) je diplomatický zamestnanec dlhodobo poverený vedením zastupiteľského úradu, do čela ktorého vysielajúci štát nedeleguje mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca. Menovanie chargé d´affaires e.p. môže signalizovať aj politické dôvody, keď daný štát nemá záujem vzájomné vzťahy povyšovať na plnohodnotnú veľvyslaneckú úroveň.

Chargé d´affaires ad interim (a.i.)

Chargé d´affaires ad interim (a.i.) je diplomatický zamestnanec poverený len dočasne vedením zastupiteľského úradu po dobu neprítomnosti mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca, napríklad v medziobdobí pred vymenovaním nového veľvyslanca, v prípade jeho čerpania dovolenky, odvolania do ústredia na konzultácie, a pod.

Generálny konzul (vedúci generálneho konzulátu)

Zastupuje Slovenskú republiku len na určitom území, nie v celej krajiny pôsobnosti. Generálny konzul musí mať konzulský patent alebo podobnú menovaciu listinu, v ktorej je uvedené jeho plné meno, funkcia, kategória, trieda, konzulárny obvod, sídlo konzulárneho úradu. Generálny konzul odovzdáva konzulský patent, príp. menovaciu listinu, predstaviteľovi vlády prijímajúceho štátu osobne alebo inou vhodnou formou. Vedúci generálneho konzulátu dostáva od prijímajúceho štátu na výkon svojej funkcie súhlas – tzv. exequatur.

Veľvyslanec

Veľvyslanec je najvyššia diplomatická hodnosť. Každý veľvyslanec nemusí byť nutne vedúcim zastupiteľského úradu, t. j. mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom. Hodnosť veľvyslanec je považovaná za najvyšší kariérny stupeň diplomatického zamestnanca. Nie je tu priama spojitosť s funkciou mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca. V prípade väčších a významných zastupiteľských úradoch môže dôjsť k situácii, že na jednom zastupiteľskom úrade je viac diplomatov v hodnosti veľvyslanec, ale iba jeden z nich môže byť „mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom“, t. j. vedúcim zastupiteľského úradu, ktorého vymenoval prezident republiky na návrh ministra zahraničných vecí.

Veľvyslanec so zvláštnym poslaním (Ambassador at large)

Veľvyslanec, ktorý od svojho štátu dostáva konkrétnu – špeciálnu úlohu a je poverený jej splnením v určitom teritóriu.

Atašé a pridelenci

V bežnej hovorovej reči sa používajú výrazy ako obchodný, kultúrny, vojenský, letecký, policajný, atď. „atašé“. Tieto výrazy však nesúvisia s najnižšou diplomatickou hodnosťou „atašé“. Hovorový názov určuje druh práce vykonávanej diplomatom bez väzby na jeho diplomatickú hodnosť. Napr. kultúrny atašé môže mať akúkoľvek udelenú alebo prepožičanú diplomatickú hodnosť (napr. nielen atašé, ale aj radca a pod.). Presnejším terminologickým pomenovaním je preto výraz pridelenec.

Diplomati

Diplomati plnia na zastupiteľských úradoch (bez ohľadu na udelenú alebo prepožičanú diplomatickú hodnosť) rôzne úlohy – zabezpečujú plnenie zahranično-politickej agendy, obchodno-ekonomickej agendy, kultúrnej agendy, atď. V závislosti od miesta vyslania a veľkosti zastupiteľského úradu môže byť rozdelenie práce medzi diplomatmi podstatne detailnejšie.
Na zastupiteľských úradoch SR, okrem diplomatov a administratívno-technických zamestnancov, môžu pracovať aj zmluvné sily a miestne sily, ktoré zabezpečujú činnosti súvisiace s prevádzkou zastupiteľského úradu.
Zmluvnou silou môže byť občan Slovenskej republiky (napr. manžel dočasne vyslaného zamestnanca ministerstva zahraničných vecí alebo iných rezortov), ktorý vstúpi do pracovnoprávneho vzťahu s ministerstvom za podmienky, že jeho zamestnanie ako zmluvnej sily nebude v rozpore so zmluvami a dohodami, ktorými je SR viazaná k príslušnej krajine.
Miestnou silou môže byť osoba, ktorá je občanom prijímajúceho štátu alebo je občanom iného štátu a má povolenie na pobyt v prijímajúcom štáte.