Štát a jeho funkcie
Hlavnou funkciou štátu je zaistenie bezpečia a reprezentácia v medzinárodných vzťahoch. Štát má zabezpečovať diplomatické činnosti, pretože konzuláty, ambasády a veľvyslanectvá reprezentujú záujmy štátu v iných krajinách.
Ďalšími funkciami štátu sú zabezpečenie sociálneho súladu a vnútorného poriadku, spravovanie kontroly činnosti rôznych sociálnych skupín a inštitúcií v rámci štátu.
Genéza štátu
Z histórie môžme dedukovať, že štát sa formoval z rôznych spoločenstiev. Pri spoločenstvách vznikali časté konflikty, stávalo sa preto nevyhnutnosťou vytvoriť politické, administratívne a iné inštitúcie, ktoré boli uznávané aj rodovoplemennými inštitúciami.
V procese formovania sa štátu vznik odlišných politických a administratívnych inštitúcií rozlišujeme niekoľko štrukturálnych fáz.
Fázy formovania štátu
Prvou fázou bola fáza vojnových vodcov. Spočívala v povolaní určitej vedúcej osoby či inštitúcie, pre splnenie konkrétnej úlohy. Táto fáza je zdokumentovaná v starozákonnej knihe sudcov.
V druhej fáze, zameranej na obdobie patrimoniálneho štátu, sa výrazným spôsobom ukazuje história európskych štátov. Je to obdobie vytvorenia sa trvalých politických a administratívnych inštitúcií v podobe kniežat a kráľovskej nadvlády. Hlavnou črtou tejto fázy je považovanie štátu a jeho územia za vlastnosť kráľa či kniežaťa (vladára) . Dokonca aj ľudia v podobe poddaných patrili kniežaťu. Neboli to otroci, ani sluhovia, boli to poddaní, ktorí museli odpracovať na panskom, alebo odovzdať časť svojho majetku zemepánovi.
Poslednou fázou je obdobie novovekého štátu. Je charakteristické najmä oddelením súkromného vlastníctva od vlastníctva štátu. V tejto fáze sú vytvorené trvalé inštitúcie štátnej moci v legislatívnej, administratívnej a súdnej oblasti.