Zahraničný obchod

Zahraničný obchod

Zahraničný obchod je chápaný ako výsledok medzinárodnej deľby práce MDP, čo je produkcia vyrobená v rámci špecializácie výrobcov v jednotlivých krajinách sa vymieňajú práve pomocou zahraničného obchodu, je to tá časť obchodu, ktorá predstavuje výmenu so zahraničím.
Zahraničný obchod = export + import = obrat zahraničného obchodu
Zahraničný obchod je významný pre vonkajšie ekonomické vzťahy. Vplyv týchto vzťahov na hospodársky rozvoj krajín sa prehlbuje hlavne v povojnovom vývoji svetového hospodárstva. Poznávacím znakom tohto obdobia je relatívne rýchle tempo hospodárskeho rastu.
Tak isto sa toto obdobie spája s rozvojom medzinárodných hospodárskych vzťahov, hospodárskej spolupráce a integrácie. V tejto dobe sa dá povedať, ţe zahraničný obchod patrí k rozhodujúcim faktorom, ktoré ovplyvňujú ekonomický rast jednotlivých ekonomík a aj ekonomík sveta.
Zahraničný obchod je obchod jednej národnej ekonomiky s inou národnou ekonomikou resp. viacerými národnými ekonomikami, kde tovar alebo sluţby prekračujú hranice štátu prostredníctvom obchodných operácií najčastejšie formou vývozu. Zahraničné vzťahy zahŕňajú ekonomické, politické, kultúrne, finančné vzťahy.
Pomocou zahraničného obchodu formou vývozu a dovozu sa realizujú všetky ekonomické výstupy/vstupy z/do národnej ekonomiky a to aj bez ohľadu na charakter úţitkovej hodnoty (fyzický tovar, know how, patenty, vynálezy, autorské práva) a oblasť ich vzniku (sféra, výroby, výmeny). V uţšom zmysle sa chápe ako výmena hmotného tovaru a v širšom slova zmysle ako pohyb tovaru a sluţieb. ( Ruţeková et al., 2013, s. 23-24)

Svetový obchod

Svetový obchod je súhrn všetkých zahraničných obchodov všetkých krajín.
Svetový obchod = ∑ zahraničných obchodov zo všetkých krajín svetovej deľby práce

Obchodná bilancia

Obchodná bilancia saldo obchodnej bilancie môže byť aktívne, pasívne alebo vyrovnané.
Zahraničným obchodom sa rozumie aj úsek národného hospodárstva danej krajiny zahrňujúci časť obehu tovaru, ktorý prekračuje jej štátne hranice. Zahraničný obchod spája národné hospodárstvo krajiny so svetovými hospodárstvami, rozumieme tým export (vývoz) a import(dovoz) tovarov a služieb do zahraničia a zo zahraničia.
Výsledkom exportu ako aj importu tovarov je spravidla vykazovaný za jeden rok v rámci platobnej bilancie na účet obchodnej bilancie. Táto obchodná bilancia nezahrňuje obchod so službami, považuje sa za dobrý indikátor vývoja zahraničného obchodu danej krajiny, nakoľko podiel služieb na celkovom objeme zahraničného obchodu je celosvetovo chabý. Niekedy sa stretávame aj s vyjadreniami, kde je výsledok zahraničného obchodu chápaný so saldom obchodnej bilancie aj keď to nie je úplne pravda. Keď spočítame saldá zahraničného obchodu jednotlivých krajín sveta dostaneme úroveň, alebo ak chceme aj objem medzinárodného, či svetového obchodu.
Fenoménom ľudskej civilizácie sa stal medzinárodný obchod a ten sa uskutočňoval už v dobách dávno minulých. Svetový obchod sa dá chápať aj ako pohyb tovarov spolu so službami medzi medzinárodnými hranicami a územiami, ktorý vo väčšine krajín predstavuje významný podiel na tvorbe HDP. Rozmach nastal až v druhej polovici 20. Storočia, v dobe komunikačných a informačných technológií a hlavne pomocou celkovej ekonomickej globalizácií vyspelého sveta. (V roku 2005 dosiahol objem medzinárodného obchodu 10121 mld. USD a rastie nepretržite už viac ako 20 rokov World Trade Report 2006, str. 53)

Závislosť na zahraničnom obchode

Vývoj nám poukazuje na to, že čím je krajina väčšia a má väčší počet obyvateľov tým pádom aj väčší domáci trh, tým menej je závislá od zahraničného obchodu. Je to však obmedzené napríklad úrovňou technológie danej krajiny ako aj jej prírodnými danosťami.
Napríklad USA alebo Ruská federácia sú dobrým príkladom, tu podiel zahraničného obchodu na tvorbe HDP je relatívne veľmi nízky. SR je malá otvorená ekonomika výrazne závislá na úspechoch svojej produkcie na zahraničných trhoch, je to spôsobené malým rozsahom vnútorného trhu v spojení s veľkou priemyselnou kapacitou nedostatkom surovín pre priemyselnú výrobu a teda nutnosť ich financovania príjmami z exportu geopoliticky a ekonomicky významnou polohou uprostred Európy, povedzme, že na križovatke mnohých významných obchodných ciest. Dôležitá je funkčná otvorenosť ekonomiky práve toto je ukazovateľ porovnávajúci obrat zahraničného obchodu k ňou vytvorenému HDP, čím je tento ukazovateľ vyšší, tým je krajina viac zapojená do zahraničného obchodu v porovnaní k jej ekonomickej veľkosti vyjadrenej práve pomocou HDP.

Medzinárodný obchod

Medzinárodný obchod zahŕňa v rámci krajín medzinárodného zoskupenia medzinárodnú výmenu tovarov a služieb. Má nezastupiteľné miesto pre rozširovanie spotrebných možností krajiny, pretože umožňuje krajine spotrebovať viac tovaru, ako by dokázala spotrebovať v situácií, ak by boli hranice uzatvorené. MO umožňuje rozšíriť sortiment spotreby o statky, ktoré krajina rôznych dôvodov nie je schopná vyrobiť toto je prínosom. ZO je jeden zo spôsobov zapojenia národného hospodárstva jednej krajiny do medzinárodnej deľby, ale v rámci postavenia je samostatný.
Medzinárodný obchod je veľmi starou formou medzinárodnej ekonomickej spolupráce. Historicky teda najstaršou podobou vnútorných ekonomických vzťahov. V dnešnej dobe je spätý s fenoménom globalizácie a s rastúcim významom medzinárodných vzťahov nie len v oblasti ekonómie. Jedná sa tu o veľmi starú formu ekonomických vzťahov s významným vplyvom pre fungovanie a prosperitu ekonomiky, zaoberá sa nimi veľké množstvo smerov a teórií hlavne Merkantilisti a Klasická ekonómia. (Mulačová et al., 2013, s. 439)
Medzinárodný obchod má pre terajšiu ekonomiku naozaj kľúčový význam avšak nie všetky ekonomiky sa zapojujú do obchodných vzťahov zo zahraničím rovnako intenzívne. Otvorenosť ekonomiky resp. mieru zapojenia krajiny do  medzinárodného obchodu môžeme merať rôznymi spôsobmi. Najjednoduchším je meranie podielu hospodárskej činnosti venovanej medzinárodného obchodu. Konkrétne je moţné merať podiel importu, exportu alebo zahraničného obchodu ako celku voči HDP danej ekonomiky.

Úlohy zahraničného obchodu v ekonomike

Medzi 20. a 21. storočia prišla teória a prax medzinárodného obchodu významnými premenami. Medzi hlavné dôvody je zmena trhových podmienok, ktoré so sebou prinášajú postupný proces globalizácie. Tempo rastu uzatvárania medzinárodných obchodov prevýšilo tempo rastu vnútroštátneho obchodovania koncom 90. rokov. Firmy, tovar aj spotrebitelia prestali byť národnými a stali sa súčasťou celosvetového trhu. Dôvody urýchlenia boli technologická expanzia, liberalizácia medzinárodného obchodu, globálne verejných ako aj súkromných inštitúcií a nástup konkurenčného prostredia. (Černohlávková, Plchová, 2005)