Victim blaming: Prenášanie viny na obeť

Victim blaming, teda obviňovanie obete, je spoločenský a psychologický jav, pri ktorom je zodpovednosť za nepriaznivú situáciu alebo škodlivý čin pripisovaná samotnej obeti namiesto skutočného páchateľa. Tento jav je prítomný v rôznych kontextoch – od násilných trestných činov cez diskrimináciu až po medzinárodné politické konflikty. Ide o mechanizmus, ktorý nielen znevažuje utrpenie obete, ale zároveň oslabuje tlak na skutočného agresora.

Psychologické a sociálne korene victim blamingu

Victim blaming sa často spája s tzv. just-world hypotézou, podľa ktorej majú ľudia tendenciu veriť, že svet je spravodlivý a každý dostáva to, čo si zaslúži. Ak sa teda niekomu stane nepríjemná alebo tragická udalosť, okolie má tendenciu hľadať dôvody, prečo si to obeť „mohla privodiť sama“. Tento spôsob myslenia poskytuje pocit psychologickej istoty, no zároveň vedie k ignorovaniu reálnej zodpovednosti páchateľov.

Victim blaming v politickom kontexte

V politickej a diplomatickej praxi sa victim blaming často objavuje v podobe presmerovania kritiky zo strany agresora na stranu obete. Namiesto jasného pomenovania zdroja problému – agresívneho správania, vojenského útoku alebo porušovania medzinárodného práva – sa hľadá zdanlivo nedostatočné alebo nevhodné konanie obete. Tento postup môže slúžiť na zníženie tlaku na agresora, zakrytie vlastnej nečinnosti alebo na zachovanie diplomatickej rovnováhy medzi stranami konfliktu.

Príklad: reakcie na návštevu prezidenta Zelenského v Bielom dome

V mediálnom a politickom diskurze sa objavil prípad, keď predstavitelia americkej administratívy – prezident a viceprezident – upozornili na spôsob, akým sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obliekol pri oficiálnej návšteve v Bielom dome. Diskusia o tom, či bolo vhodné alebo nevhodné prísť v bojovom odeve, zatienila podstatu samotnej udalosti – Ukrajina je obeťou rozsiahlej vojenskej agresie zo strany Ruska a Zelenskyj symbolicky reprezentoval svoju krajinu v čase vojny.

Takýto postoj predstavuje typický príklad victim blamingu, pretože namiesto toho, aby bola hlavná pozornosť venovaná agresorovi – Rusku a jeho prezidentovi Vladimírovi Putinovi, ktorý je priamym zodpovedným za vojenský konflikt – časť diskurzu sa zamerala na kritiku vzhľadu a vystupovania samotného lídra obete. Tým sa posilňuje nespravodlivý naratív, ktorý oslabuje medzinárodnú podporu Ukrajiny a odvádza pozornosť od podstaty problému.

Dôsledky victim blamingu v medzinárodných vzťahoch

Victim blaming v politickej komunikácii má viacero negatívnych dôsledkov:

Oslabenie solidarity – verejnosť a medzinárodné spoločenstvo môžu vnímať obeť ako „spoluzodpovednú“ za svoju situáciu.
Legitimizácia agresora – ak je pozornosť odklonená od agresívneho činu, agresor môže pokračovať vo svojom konaní s menšou medzinárodnou kritikou.
Psychologická záťaž obete – namiesto podpory je obeť vystavená ďalšej vlne kritiky, čo môže negatívne ovplyvniť jej schopnosť čeliť konfliktu.
Deformácia verejnej debaty – diskusia sa presúva z reálnych otázok bezpečnosti a spravodlivosti na sekundárne témy, ktoré nemajú zásadný význam.

Možnosti eliminácie victim blamingu

Obmedzenie tohto javu si vyžaduje systematický prístup. Na úrovni spoločnosti je potrebné:

Vzdelávanie o mechanizmoch victim blamingu a jeho škodlivých dôsledkoch.
Posilňovanie kritického myslenia a schopnosti rozlišovať medzi príčinou a následkom.
Etická a profesionálna žurnalistika, ktorá jasne pomenúva agresora a nepresúva pozornosť na nepodstatné detaily.
Diplomatická prax zameraná na podporu obetí namiesto ich marginalizácie.