Pedagogika
Pojem pedagogika je od gréckeho slova paidagogos (pais – dieťa, agein – viesť) a znamenal človeka, ktorému slobodní občania, väčšinou z bohatých rodín zverovali do výchovnej starostlivosti svoje deti. Jeho úlohou bolo učiť sa s nimi, doprevádzať ich do školy, dozerať na nich pri hrách a pod. Väčšinou sa jednalo o vzdelaného otroka.
Vývoj pedagogiky
Aj keď pojem pedagogika je pomerne starý, neoznačovala sa s nim hneď od začiatku výchovná a vzdelávacia činnosť. Otázky výchovy sa skúmali v rámci filozofie. Úzku spätosť pedagogiky s filozofiou dokumentujú aj názory gréckych filozofov na výchovu, sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles, Demokritos. Najskôr filozofické názory ovplyvňovali hlavne etickú výchovu, mravnú stránku rozvoja človeka neskôr hlavne pod vplyvom kresťanstva, sa vytvára nová náboženská výchova opierajúca sa o filozofické názory antiky a učenie Tomáša Akvinského.
Štruktúra pedagogických vied
Pedagogická veda sa postupne vnútorne rozčlenila na niekoľko pedagogických disciplín, ktoré spolu tvoria štruktúru pedagogických vied. Vyplýva to už z toho, že na výchove sa podieľa mnoho činiteľov a podmieňuje ju množstvo faktorov tak vnútorných, ako aj vonkajších.
Novoveká pedagogika
V období novoveku dochádza k diferenciácii vied – aj k osamostatneniu pedagogiky ako vedy o výchove. K výrazným osobnostiam pedagogiky tohto obdobia patria J. J. Rousseau, J. H. Pestalozzi, K. D. Ušinskij, J. F. Herbart, R. Owen a iní. Práve s menom J. F. Herbarta sa spája vznik pedagogiky ako vedy. Jeho pedagogika je založená na psychologických a etických základoch.
Druhá polovica 19. storočia a začiatok 20. storočia znamenajú vznik nových filozofických koncepcii a z nich odvodených pedagogických smerov. Pedagogika 20. storočia predstavuje širokú paletu pedagogických prúdov, ktoré výchovu človeka skúmajú z rôznych aspektov: filozofických, náboženských, sociologických, biologických, psychologických.
Učenie a pedagogika
Pri pojme učenie sa nám najčastejšie vybavuje škola, učebnice. Učíme sa aj mimo školy a celý život. Učili sme sa chodiť, poznávať, pracovať, správať sa v spoločnosti atď. To všetko je učenie. Podľa J. Linharta je učenie je tou formou činnosti, pri ktorej jednotlivec mení svoje správanie a svoje vlastnosti pod vplyvom vonkajších podmienok a v závislosti od výsledkov svojho konania.
Je len málo foriem správania, ktoré sme dostali zakódované v génoch, na rozdiel od ostatných organizmov živočíšnej ríše (pudy, inštinkty, reflexy) a ktoré sú výsledkom zrenia. Všeobecne je možné povedať, že učením sa vysvetľujú zmeny, ktorými prechádza genotyp (súbor dedičných informácií) a stáva sa z neho fenotyp (genetické znalosti ovplyvnené učením a prostredím).
Pedagóg ako profesia
Pre každého človeka má pojem učiteľ svoj vlastný význam. Niekto ho berie za vzor, pre iného to môže byť dôvod jeho trápenia sa. V skutočnosti je práca učiteľa náročná. Všetci poznáme tvrdenie „sto ľudí, sto chutí“, takže naučiť množstvo rozdielnych ľudí niečo, je skutočne náročné.
Učiteľská profesia vznikala už v dávnych časoch a jej potreba je neopísateľná aj pre dnešnú dobu.
Profesia znamená povolanie spojené s určitou kvalifikáciou alebo odbornými znalosťami a schopnosťami, väčšinou vykonávané na základe zákonného oprávnenia. To plne zodpovedá aj chápaniu učiteľskej profesie.
Profesionalizácia pedagogiky
Americký pedagogický psychológ M.E. Eson charakterizuje učiteľskú profesiu ako činnosť ľudí, ktorí poskytujú služby nevyhnutné pre ďalší vývoj spoločnosti. „Je to činnosť podstatná a jednoznačná, vyžaduje ustavičnú adaptáciu, má pevnú organizáciu, ktorá chráni jej práva, ale ukladá svojim členom aj isté povinnosti. Učiteľova práca dáva veľkú mieru profesionálnej autonómie v záujme vývinu jednotlivých žiakov a riadi sa osobitným etickým zákonom.“
Úrovne profesionality
Každá profesia formuluje svoje špecifiká v niekoľkých úrovniach, ktoré majú formulované konkrétne vyjadrenie v dimenziách profesionality a ich znakoch. Sú to tieto úrovne profesionality:
- Individuálna – osobnostné predpoklady a charakteristiky profesionála, ktoré má spĺňať
- Spoločenská – v ktorej sa formulujú úlohy a povinnosti profesionála a požiadavky spoločnosti na jeho pracovný výkon a dosahované efekty, ako aj akceptovateľné normy jeho profesionálneho konania,
- Kvalifikačná – v ktorej sa konkretizuje požadované vzdelanie, jeho úroveň, typ, špecializácia a požiadavky na ďalší kvalifikačný postup.
Učiteľská a rodičovská funkcia
Základom pre dnešnú podobu učiteľskej funkcie bola rodičovská funkcia, kedy vzhľadom na zložitosť a náročnosť spoločenských požiadaviek na výchovu a vzdelávanie detí rodič prestal byť schopný pripravovať svoje deti do života, a preto musel prísť osobitný a osobitne len na túto funkciu pripravený a vzdelaný špecialista, profesionál.
Profesionalizácia v pedagogike
Profesionalizácia je možná, ak sú zachované určité podmienky profesionality:
- vysoká úroveň odborných znalostí,
- nezávislosť expertného posúdenia potrieb klienta,
- obrana profesionálneho stavu pred dilentantizmom a šarlatánstvom,
- vytváranie odborných asociácií a etického kódexu pre autonómne posúdenie výkonu.
Pedagogika a manažment
Porovnanie pedagóga a manažéra, spoločné a rozdielne znaky nájdete v článku Pedagogika a manažment: zásady a ich porovnanie.