Epikurova záhrada
Grécky filozof, ktorý pôsobil v Mytiléne a Lampsaku. Neskôr sa usadil v Aténach, kde založil filozofické spoločenstvo, známe ako „ Epikurova záhrada“. Jeho filozofia sa rozdeľuje na teóriu poznania zvanú kanonika, fyziku a etiku.
V kanonike uvažuje Epikuros o kritériách pravdy a o pravidlách poznania. Základom všetkého poznania je zmyslové poznanie, zmyslové vnímanie.
Epikurov senzualizmus vykladá vnímanie ako prijímanie nepretržitého prúdu z atómov zložení a z vonkajších vecí vychádzajúcich obrázkov, prenikajúcich do nás cez zmyslové orgány, alebo póry tela. Čo odporuje zmyslovovnímateľnému je falošné a čo je v rozpore s javmi je nepravdivé.
Epikurova fyzika
Epikuros založil svoju fyziku na Demokritovom a Leukippovom atomizme. Reálne existujúci priestor je nielen akýmsi kontajnerom atómov, ale aj predpokladom možnosti ich neustáleho pohybu.
V snahe zdôvodniť svoje krédo slobodnej vôle človeka pripúšťa Epikuros pri vysvetľovaní vzniku kozmu zrážkami atómov samovoľné, z vnútorných dispozícií samotných atómov vyplývajúce, spontánne, krivoľaké odchyľovanie sa atómov uhýnajúcich od pôvodnej priamočiarej dráhy. Tiež zo špeciálnych atómov pozostávajúca ľudská duša, z jej rozumovou časťou uloženou v prsiach, zaniká v smrti rozpadom atómov, čím človek prestáva existovať. Smrti sa však netreba báť, lebo sa nikdy zo životom nestretne.
Štúdiom fyziky získaným poznaním sa môže človek oslobodiť od povier a strachu pred bohmi a smrťou, čím prispieva k dosiahnutiu šťastia.
Epikurova etika
Epikuros učil, že cieľom ľudského konania je slastná rozkoš, ktorá je našim prvým a hlavným dobrom. V nej totiž spočíva šťastné a blažené žitie. Duchovné slasti Epikur nadraďuje nad nižšie zmyslové slasti tela. Nutnou podmienkou ataraxie (stav človeka, v kt. necíti telesné strasti a duševný nepokoj) – sú čnosti najvyššou z nich je rozumnosť. Ňou múdry človek meria a zvažuje slasti a strasti v čítaní ich dôsledkov odstraňujúc zároveň prekážky stojace na ceste k ataraxii, obzvlášť strach z bohov, démonov a smrti.
Človeka nepovažuje za spoločenskú bytosť, ale iba za atóm v mozaike spoločnosti. Tvrdí, že spoločnosť je vytvorená iba na základe zmluvy, ktorej platnosť závisí iba od potrieb a záujmov spoločnosti. Vo svojej teórií využíva kritérium MINIMAX – minimalizuje strasti a maximalizuje slasti.
Filozofická škola
Svoju filozofickú školu mal postavenú na priateľstve „záhradná komúna“ , s výrazným náboženským zafarbením (ako sám povedal „Naše sväté spoločenstvo“, v práci O svätosti)
„ Nemôžeme žiť príjemne, ak nežijeme rozumne, čestne a spravodlivo a tiež nemôžeme žiť rozumne, čestne a spravodlivo, ak nežijeme príjemne“
Využite v praxi manežéra : v spoločnosti nemôžeme žiť spravodlivo ak ľudia, tvoriaci túto spoločnosť žijú nespravodlivo a nečestne. Príjemný život je na základe rozumu a umožňovania a rozumného (racionálneho) správania sa ľudí … Naučiť sa čítať medzi riadkami …