Tradícia vinohradníctva na Slovensku
Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo má dlhú a bohatú tradíciu. Z histórie vidieť, že rozvoj, stagnácia, alebo úpadok vinohradníctva priamo súvisí s hospodárskou a politickou situáciou v krajine. Okrem podporujúcich faktorov u nás pôsobia aj obmedzujúce faktory rozvoja vinohradníctva, ku ktorým patria aj prírodné kalamity spôsobené rozličnými chorobami, alebo meteorologickými vplyvmi.
Pestovanie viniča
Slovensko vo svetovom meradle patrí ku krajinám s nízkou výmerou vinohradov. Pestovanie viniča a jeho rozširovanie je však opodstatnené z hľadiska národného hospodárstva, ekonomiky podniku, ako aj ekologických podmienok. Intenzívnou vinohradníckou výrobou optimálne a efektívne využívame pôdny fond. Vinič využíva svahovité terény, piesočnaté pôdy s plytkou orničnou vrstvou, štrkovité, kamenisté a ladom ležiace pôdy, z ktorých veľká časť čaká na skultivovanie. Všetky tieto faktory majú zásadný vplyv na výrobu vína a kvalitu vinárskych výrobkov a nápojov.
Horizontálne a vertikálne vzťahy vo vinohradníctve
Rozvoj kooperačných a integračných vzťahov tvorí tendenciu širších nadpodnikových organizačných štruktúr, ako sú územné združenia v rámci kooperačných obvodov a odvetvové, t. j. výrobkové združenia vertikálneho typu. Je to vyššia forma, v ktorej ide predovšetkým o využívanie foriem medzifiremnej spolupráce a integráciu nových činností a prostriedkov v horizontálnej aj vertikálnej polohe.
Aj keď výhody a nevýhody oboch typov nemožno jednoznačne určiť, dá sa predpokladať, že pre vinohradnícku a vinársku špecializáciu je všestranne výhodnejší odvetvový vertikálny (výrobkový) typ integrácie. Tento typ umožňuje organizáciu vinohradníckej výroby a spracovania hrozna v rámci firiem a závodov, prípadne prevádzok v agropriemyselných podnikoch aj vo vinárskych závodoch.
Organizácia práce a kooperácia
Organizačná štruktúra si vyžaduje vysoko kvalifikovaných špecialistov, technológov a manažérov, ktorí dokážu spájať úlohy líniového a štábneho charakteru vo výrobe aj v službách tohto odvetvia.
Podľa doterajších skúsenosti z kooperačných združení vidieť, že v rámci uplatňovaných kooperácii treba organizovať vinohradnícke odvetvie v komplexnom integrovanom poňatí od predvýsadbovej úpravy terénu, vysadenia vinohradov, ich ošetrovania až po výrobu hrozna, jeho ošetrovania a spracovanie v potravinárskom alebo vinárskom priemysle. Pritom sa nevylučuje forma horizontálnej integrácie.
Systémy výroby muštového hrozna sa môžu sústavne dotvárať, meniť, ovládať, aj využívať pri vytváraní ucelených podsystémov, sponov, rezov, rozličných vedení a ich modifikácii, uplatnením správnej výživy, ochrany krov aj pôdy a pod. To sa uskutočňuje s cieľom optimálne využiť biologický potenciál našich muštových kultivarov na dosiahnutie maximálnej úrody optimálnej kvality. Charakter vína, jeho chuť a buket závisia od stanovišťa, aplikovanej agrotechniky a technológie výroby vín.
Ekonomické podmienky pestovania hrozna a výroby vína
Vinohradnícka výroba patrí medzi odvetvia, v ktorých možno v relatívne krátkom období spriemyselniť výrobný cyklus. V tomto procese sa hlavný dôraz kladie na veľkosť a progresívne usporiadanie vinohradníckej výrobno-technologickej jednotky ako článku vyšších spoločensko-ekonomických systémov, ktorým sa bude realizovať vedecko-technický pokrok vo výrobe.
Organizácia vinohradníckej výroby
Predmetom organizácie vinohradníckej výroby je jej optimálne usporiadanie, ktoré sa prejavuje v maximálnom efekte tohto odvetvia. Pritom treba vychádzať z poznatkov regionizácie, koncentrácie a špecializácie, kooperácie a integrácie vinohradníckej výroby. Regionizácia vinohradníckej výroby vymedzuje územné celky: vinohradnícke oblasti, regióny a mikroregióny.
V nadväznosti na národohospodársky význam a ciele v spotrebe vinohradníckych výrobkov sa uskutočňuje kvantitatívny aj kvalitatívny rozvoj vinohradníctva a vinárstva. Z histórie aj z nedávnej minulosti vyplýva, že treba nájsť správnu mieru zainteresovanosti na pestovanie viniča, uskutočniť prípravu výsadieb na vysokej odbornej úrovni a určiť pestovateľské technológie.
Na podnikovej aj národnej úrovni je potrebné zabezpečiť materiálové, technické, kapacitné, finančné, personálne a iné bilancie, ktoré sú zárukou uplatňovania pokrokových veľkovýrobných technológií pestovania viniča a spracovania hrozna, ucelených systémov pestovania viniča a výroby sadivového materiálu.
Ekonomický význam vinohradníctva
Vinohradníctvo uľahčuje a urýchľuje inováciu výrobkov na báze hrozna. Zabezpečuje rast konzumácie štandardných výrobkov na vnútornom trhu. Na základe poznania kvalitatívno-technologických vlastností nášho sortimentu hrozna umožňuje rozvíjať inováciu výroby rozličných typov vín, produkciu nealkoholických a alkoholických nápojov, konzervárenských výrobkov, výrobkov pre diabetikov a pre farmaceutický priemysel. Ekonomický význam má aj spracovanie druhotných surovín vinárskej výroby. Mraziarenskou technikou a technológiou možno podstatne predĺžiť obdobie konzumácie hrozna v čerstvom stave.
Efekty vinohradníctva a vinárstva
Vinohradníctvo a vinárstvo je veľkým prínosom pre národné hospodárstvo i pre každú vinohradnícku firmu, ale bude si vždy vyžadovať väčšie množstvo ľudskej práce. Vinohradníctvo má pre spoločnosť aj nepriamy prínos. Je to tvorba krajinnej architektúry, vhodne dotváraná porastom viniča, najmä na svahoch, kultúrnosť práce, možnosť racionálnejšej výživy. Vínom možno bojovať proti konzumácii koncentrovaných alkoholických nápojov (liehovín a destilátov). Zo stručného pohľadu na národohospodársky význam vinohradníctva vyplýva opodstatnenosť ďalšieho rozvoja tohto odvetvia u nás.
Literatúra a zdroje
Prof. Ing. Alojz Vereš, DrSc. – Vinič hroznorodý, kapitola X., s. 180 – 181
www.tokajskevino.sk/tokajske-vino/vinohradnictvo-na-slovensku/ – Vinohradníctvo na Slovensku