Daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Takto definuje daňový výdavok resp. náklad zákon o dani z príjmov. Pod túto definíciu toho spadá mnoho, zákon však navyše určuje aj konkrétne skupiny výdavkov, ktoré je od príjmov možné odpočítať len za určitých pravidiel i výdavky, ktoré uplatniť jednoducho možné nie je.
Daňovo uznateľné výdavky
Prehľad daňových výdavkov (daňovo uznateľných výdavkov):
- Tovar – Tovar, ktorý podnik za účelom predaja nakúpil, je v nákupnej cene nákladom a daň z príjmov platíte samozrejme len z rozdielu. V podvojnom účtovníctve je však nákladom len tovar predaný, teda nie ten, ktorý firma skladuje na sklade a zatiaľ ho nepredala. Rovnako aj jednoduché účtovníctvo prikazuje viesť evidenciu zásob, z ktorej je zrejmé, ktorý tovar sa predal a ktorý firma len nakúpila a ďalej skladuje (zásoby).
- Materiál – rovnaké pravidlá platia i pre tovaru podobný materiál, pri ktorom je podstatná jeho spotreba. Spotrebou materiálu je jeho použitie na výrobu výrobkov firmy bez ohľadu na to, či ide o hlavný (napríklad drevo pri nábytku) či pomocný materiál (napríklad skrutky či kladivo).
- Zamestnanci – nejde len o mzdy, zamestnávanie so sebou prináša mnoho povinných platieb a nákladov, ktorých väčšina je daňovo uznateľná. Mzdy sú uznateľné v ich hrubej výške, čo sa týka trvalých zamestnancov ako aj „dohodárov“ vrátane všetkých súvisiacich zložiek – patria sem teda napríklad aj náhrady za vyčerpanú i nevyčerpanú dovolenku či náhrady pri práce neschopnosti.
- Odvody platené zamestnávateľom do Sociálnej a zdravotnej poisťovne – tieto odvody platí zamestnávateľ zo „svojho“, keďže ide o sumu presahujúcu hrubú mzdu zamestnanca Povinný odvod do sociálneho fondu z hrubých miezd – nákladom je každomesačná tvorba fondu. Z takto tvoreného sociálneho fondu sa neskôr hradia plnenia poskytnuté zamestnancom– príspevky na dopravu, príspevky na stravovanie, rekreácie a zdravotná starostlivosť zamestnancov či kultúrne a športové podujatia. Tieto však už nie sú nákladom – ide už len o použitie vytvoreného fondu.
- Stravovanie zamestnancov – zamestnávateľ je povinný poskytnúť svojim zamestnancom po 4 hodinách práce jedno hlavné teplé jedlo. Či už má vlastnú jedáleň, poskytuje zamestnancom stravné lístky do jedálne inej firmy alebo im poskytuje najrozšírenejšie stravovacie poukážky, ktoré môžu použiť takmer kdekoľvek, firma nemusí hradiť celú sumu stravnej poukážky. Ide minimálne 55 % z ceny jedla, maximálne 55 % zo sumy stravného pre pracovné cesty trvajúce 5 až 12 hodín. Sumu, ktorá zodpovedá týmto podmienkam, si môže dať firma do daňových nákladov.
- Ostatné náklady pre bezpečnosť a rozvoj zamestnancov – výdavky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci (školenia, ochranné pracovné pomôcky), výdavky na zdravotnú starostlivosť zamestnancov, vzdelávanie a rekvalifikácia a podobne.
- Cestovné náhrady pri pracovnej ceste zamestnanca – ak podnik vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, nákladom pre firmu sú cestovné náhrady, vyplatené tomuto zamestnancovi. Ide najmä o stravné (určené podľa času trvania cesty), ubytovanie, cestovné, cestovné poistenie a rôzne vedľajšie výdavky. Cestovným je buď preplatenie cestovného lístka verejnej dopravy či vypočítaná náhrada za použitie vlastného automobilu zamestnanca. Táto náhrada je súčtom základnej náhrady za každý prejazdený kilometer (ekvivalent odpisov pri autách v majetku firmy) a preplatenej spotreby pohonných hmôt, prepočítanej podľa prejazdených kilometrov, ceny za pohonné hmoty a spotreby uvedenej v technickom preukaze.
- Automobil – Automobil, ktorý je firemný – teda je zaradený do obchodného majetku, je zaúčtovaný v účtovníctve a firma ho používa na dosahovanie príjmov – so sebou totiž nesie mnohé možné náklady. Ide najmä o pohonné hmoty, poistenie (povinné zmluvné i havarijné poistenie), výmeny pneumatík, opravy, povinné kontroly či príslušenstvo. Ak firma používa automobil zamestnanca, daňovým nákladom sú cestovné náhrady vyplatené tomuto zamestnancovi. Teda poistné, opravy a žiadne príslušenstvo či iné náklady si firma uplatniť nemôže.
- Pohonné hmoty– ak si firma chce uplatniť maximum zo sumy nakúpených pohonných hmôt, musí povinne viesť knihu jázd, v ktorej vecne, časovo i vzdialenostne zdokladuje každú jednu firemnú jazdu a prepočíta spotrebu v zmysle predpisov. Ak sa chce tejto evidencii vyhnúť, môže si prácu zjednodušiť uplatnením paušálnych výdavkov na pohonné hmoty – 80 % z nakúpenej sumy je možné dať do nákladov, avšak musí mať primeraný počet najazdených kilometrov podľa stavu tachometra a spotreby automobilu. Túto výhodu nemôžu ju využiť firmy, ktoré nemajú dané auto zaradené v obchodnom majetku.
- Reklama – tlačená inzercia, elektronické média, webové stránky, náklady na sociálnych sieťach, expertov, „pay-per-click“ reklama, čokoľvek, čo propaguje firmu, jej činnosť a produkty v tých najmodernejších formách je daňovo uznateľným nákladom. Obmedzenia –reklamné predmety, ktoré firma bezplatne rozdáva potenciálnym či existujúcim zákazníkom, musia byť v maximálnej cene 16,60 EUR za kus.
- Komunikácia – telefóny pevné i mobilné, internet, počítačové siete a informačné systémy, poštovné, kuriér do každodenného firemného života bez diskusie patria
- Technika – počítače, tablety, softvéry, kancelárska technika, kancelárske potreby, výrobné a dopravné stroje
- Nájomné – nájomné za kancelárie, firemné obchodné čí skladové priestory je štandardným a bežným nákladom. Pri nájomnom, ktoré platí firma fyzickej osobe, však môžu ísť do daňových nákladov len v roku, v ktorom ich firma tejto osobe aj zaplatila.
- Budovy a stavby – ak firma vlastní svoje priestory na obchod, kancelárie či výrobu (napríklad závody či dielne), patria rovnako do nákladov. V ich prípade je však nutné ich tam dostať prostredníctvom odpisov
- Majetok a odpisy – spomínaný hmotný majetok (napríklad automobil, budovy, stroje či počítač) i nehmotný majetok (napr. softvér či licencie) je nutné pri nákupe posúdiť z hľadiska jeho výšky. Ak suma za každý jeden kus majetku prevyšuje 1 700 EUR pri hmotnom majetku a 2 400 EUR pri nehmotnom majetku, nemôže ísť do firemných nákladov naraz v jednom roku. Odpisuje sa postupne prostredníctvom daňových odpisov v zmysle zákona o dani z príjmov. Ak firma nakúpi majetok v sumách nižších alebo rovných, môže ísť do nákladov naraz. Pravidlá pre odpisovanie sú rozdielne pri majetku obstaranom prostredníctvom lízingu a majetku obstaranom iným spôsobom.
- Úroky– úroky z úverov a pôžičiek, či už boli poskytnuté na obstaranie majetku alebo ako krátkodobá výpomoc a úroky pri lízingu
- Odvody samostatne zárobkovo činných osôb– odvody pri zamestnancoch sme už spomínali. Odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne platia i SZČO, u ktorých ide rovnako o plnohodnotný daňový výdavok.
- DPH z nakúpených tovarov a služieb– platitelia DPH si DPH z nakúpených tovarov a služieb odpočítavajú v rámci daňového priznania k DPH, z tohto titulu pre nich nemôže byť táto DPH daňovým nákladom. Daňovým nákladom je iba pre neplatiteľov DPH. Platitelia DPH si môžu túto DPH uznať iba vtedy, ak na jej odpočítanie nemajú právo alebo si DPH odpočítavajú iba čiastočne (s použitím koeficientu). Platitelia DPH si môžu ako náklad uznať aj DPH, ktorú musia odviesť pri zrušení registrácie a netýka sa odpisovaného majetku.
- Vzdelávanie a osobný rozvoj – SZČO môže doškoľovať, vzdelávať a trénovať sám seba, SZČO, ktorí sú zamestnávatelia, môžu rovnakým spôsobom zvyšovať výkon svojich zamestnancov.
Čo nie je možné uznať ako daňové výdavky?
Daňovými výdavkami nie sú samozrejme výdavky, ktoré nesúvisia s dosahovaním príjmov podnikateľa či firmy. Okrem takto definovanej širokej skupiny výdavkov ide najmä o:
- Výdavky na reprezentáciu – pohostenie partnerov a zamestnancov, pracovné obedy a pod.
- Výdavky na osobnú potrebu
- Daň z príjmov
- Prirážky a úroky týkajúce sa dane z príjmov
- Penále a pokuty okrem pokút ukotvených v zmluvách, ktoré boli zároveň aj zaplatené
- Daň z príjmov
- DPH, ktorú si platitelia DPH môžu odpočítať
- Výdavky, ktoré boli vynaložené na dosiahnutie nedaňových príjmov – napr. oslobodených príjmov z prenájmu