Manažérska etiketa – obliekanie a rozdelenie postavenia osôb

PREDMET: Manažérska etika
TÉMA: Etiketa pri obliekaní a rozdelenie postavenia osôb
Seminárna práca

Úvod

Manažérska etiketa sa stáva jedným z najdôležitejších prvkov hlavne v obchodnom styku. Hlavne správanie sa manažérov pri všetkých stretnutiach či už so spolupracovníkmi, podriadenými ale aj nadriadenými ako aj s klientmi prináša lepšie možnosti a konkurenčne schopné výhody. Manažérska etiketa by mala patriť medzi základné úlohy manažéra, aby vedel kde a ako sa má správať a ako sa obliekať. Každá spoločnosť má hlavný záujem dosahovať zisk, preto je potrebné, aby si manažéri osvojili manažérsku etiketu, aby dokázali „ohúriť“ svoje okolie. Nakoľko práve správaním a vystupovaním sa stávajú manažéri obľúbení nielen v kolektíve. V práci sa venujeme základnému pojmu a to etikete, manažérskej etikete a protokolu.

Manažérska etiketa

Čo je to etiketa? Aká je definícia etikety? Etiketa je definovaná vo viacerých knihách a príručkách, preto sa budeme snažiť si ju zadefinovať čo najjednoduchšie.
Jedným z najzaujímavejších definícií etikety je podľa Ottúva z roku 1894. Definuje ju nasledovne: „Etiketa je súbor istých zvykov a obyčajov vo vonkajšom styku spoločenskom, čo sú výrazom vzťahu, spoločenskej hodnoty a ceny osôb spolu so stýkajúcimi. Pôvod etikety je náboženský a vyjadruje úctu pred tým komu sa preukazuje.“^[1]
Neskôr Masarykov slovník definoval etiketu nasledovne:„ Názov pre spôsoby spoločenské, rôzne odstupňované podľa hodnosti a dôstojnosti, pre zdvorilosť a upravené pravidlá.“^[2]
Etiketa je súborom:

• pravidiel spoločenského správania,
• dodržiavania pravidiel,
• slušnosti,
• zdvorilosti

Alebo spoločenskú etiketu nazývame súborom pravidiel spoločenského správania. Určuje správanie v konkrétnych situáciách, vedie k empatii, ohľaduplnosti, k citlivejšiemu prístupu k ostatným, vedie k úcte k ľudom v okolí. Pravidlá etikety formalizujú vzťahy medzi ľuďmi.
Slušnosť je vrodená, ale zdvorilosť je nutné sa učiť. Jej základom je úcta a ohľaduplnosť.
Zdvorilosť je úmyselné obmedzenie vlastného individualizmu a egoizmu, je takzvaným dobrovoľným podriadením sa platným normám a pravidlám spoločenského života. Samozrejme najdôležitejšími vlastnosťami človeka sú takt a empatia. ^[3]
„Etiketa je svojou podstatou konzervatívny prvok v správaní, má dôležitú stabilizačnú funkciu v spoločnosti, a preto by ju módne novinky nemali rozkolísať. Spoločenské správanie prestáva byť súkromnou vecou človeka, ale stáva sa aj nutnou pracovnou podmienkou.“ ^[4]
V práci sa venujeme manažérskej etikete, a preto je potrebné poznamenať, že manažér je hlavným článkom organizácie. Manažérske rozhodnutia sú závažné a majú veľký vplyv na chod organizácie. Najzákladnejším faktorom sú efektívni manažéri, ktorí musia mať potrebné vedomosti, skúsenosti a schopnosti.
Manažérska etiketa:

• prvý dojem,
• oblečenie,
• zdvorilé a konkrétne jednanie,
• zodpovednosť,
• rešpektovanie podriadených,
• priznanie si viny,
• úcta ku kolegom.^[5]

Zvlášť pre manažéra pohybujúceho sa v medzinárodných podnikoch je dôležité to, aby dôstojne vedel vychádzať s ľuďmi :“ Rozhodujúcimi kompetenciami manažéra zajtrajška nie sú práve jeho odborné znalosti, ale práve schopnosť prispôsobiť sa ľuďom iných kultúr“ tvrdí štúdia, ktorú vypracovala poradenská agentúra Ernst & Young.^[6]
Podľa Majtána (2007) je manažment ako proces, praktická činnosť manažéra. Je to dynamický proces, ktorý zahŕňa definovanie cieľov, ako aj realizáciu a kontrolu cieľov. Na základe toho ja manažérom človek, ktorý má vykonávať všetky činnosti a úlohy.

Rozdelenie postavenia osôb

Základom je rozoznávanie spoločenskej a hospodárskej etikety, v spoločenskej uprednostňujeme staršieho pred mužom, ženu pred mužom ale podľa hospodárskeho nadriadeného pred podriadeným, a berie sa do úvahy postavenie v podnikovej hierarchii. ^[7]
Etiketa ako súbor pravidiel slušného chovania zasahuje do najvyšších vrstiev spoločenských kruhov, ale ovplyvňuje celú spoločnosť, premieta sa aj do profesionálneho života pracujúcich osôb v rôznych povolaniach. „ Je to schopnosť chovať sa k iným ľudom taktne, profesionálne, elegantne, ak s nimi prichádzame do styku v pracovnej rovine, ak sme spolupracovníci alebo aj keď zastupujeme firmu.“^[8]
Preto je dôležité si uvedomiť spoločenskú významnosť osôb. Tá predstavuje základnú normu spoločenskej etikety. Sú to kritéria, na základe ktorých delíme členov spoločnosti na významnejších a spoločensky menej významných. Neexistuje univerzálne pravidlo na základe ktorého, by bolo možné presne stanoviť spoločenské postavenie osoby v danej situácií. Vždy prezentujeme mieru našej slušnosti, taktu a znalosti spoločenskej etikety. Pri rozhodovaní o najdôležitejšom postavení osoby vychádzame vždy z 3 kritérií, ktoré si môžeme pozrieť na obrázku 1. Tieto kritéria sú rešpektované v bežnom spoločenskom živote vo všetkých krajinách. Preto je v nich žena vždy spoločensky najvýznamnejšou osobou. Pomocou schémy je možné vždy bez problémov riešiť štandardné situácie. Ale vždy má prednosť žena pred mužom, starší pred mladším a nadriadený pred podriadeným. V prípade, ak sa nám tieto kritéria prelínajú, je riešením prejav nášho taktu. Príkladom môže byť napríklad situácia, kedy sa stretne mladý riaditeľ so svojou staršou zamestnankyňou, mladej dámy s chorým mužom a pod. ^[9]

Dress code

Vhodné vystupovanie, je ovplyvnené vhodným oblečením a práve to tvorí viac než polovicu úspechu. Patrí k neverbálnej komunikácií. Na základe oblečenia na ľudí robíme dojem. Až 55% tvorí prvý dojem práve oblečenie. Samozrejme aj hygiena je veľmi dôležitá. Celkový dojem nášho zovňajška musí pôsobiť čisto. Samozrejme pri výbere oblečenia je potrebné nedostatky tela zakryť a samozrejme prednosti zdôrazniť. Oblečenie sa stáva prezentáciou osobnosti. Musíme dosahovať harmóniu všetkých prvkov oblečenia (farby, materiál). Mali by byť konzervatívne a formálne. Elegancia spočíva v jednoduchosti. V prípade pozvánok na akciu, by mala každá obsahovať pokyn na oblečenie na danú príležitosť a to sú:

• Smoking (black tie) smoking alebo aj čierny alebo modročierny oblek s bielou košeľou a čiernym motýlikom. Ženy si obliekajú najčastejšie večernú toaletu.
• Frak (white tie), patrí medzi najelegantnejšie oblečenie pre pánov pozostáva z čierneho jednoradového fraku s lesklými chlopňami, z nohavíc bez manžiet, z vesty s bielou košeľou. Manažérky nosia veľkú večernú toaletu.
• Neformálne oblečenie (casual), vtedy sa jedná o oblečenie pre pánov bez kravaty, závisí od situácie, golf- golfové športové oblečenie.
• Tmavý oblek (informal,) pre pánov je to tmavý oblek s kravatou, ženy si obliekajú kostým a to je oblečenie, ktoré využívajú každý deň.^[10]

V prípade ak sa na pozvánke neuvádza oblečenie, platí pravidlo „tmavého obleku“ alebo potom neformálne oblečenie takzvané „casual“.

Oblečenie manažéra

Podľa Hlavčákovej (2004) je imidž manažéra: „Vhodne oblečený muž nepúta na seba pozornosť výstrednosťou ani módnosťou. K základným kritériám elegancie patrí kvalitný materiál, jednoduchý strih, dokonalé ušitie, vkusné doplnky. Odev do práce je klasický a to je oblek, košeľa a viazanka. Jednofarebné látky a nenápadné vzory nikdy nič nepokazia.“ ^[11]
Základom výberu oblečenia je výber tradičného a kvalitného modrého alebo sivého obleku. V lete je možné si obliecť aj svetlejšie farby, ako odtiene hnedej a pod. Avšak po 18. hodine sa odporúča čierny oblek. Gombíky v sede môžu byť rozopnuté, ale ako náhla sa muž postaví je potrebné gombíky zapnúť. Manažér vo svojej kancelárií môže pracovať bez saka ale pri odchode ho vždy musí mať zapnuté Preplnené vrecká na nohaviciach ako aj na saku sú neprípustné. Pozor na hrkotanie kľúčov alebo cinkot mincí, to púta pozornosť. Nohavice majú siahať na topánky a vzadu na začiatok podpätkov, pri kombinácií oblekov a nohavíc nie je podstatné farebné rozlíšenie, ale musia byť z jedného materiálu. Vesta bez saka nie je elegantné oblečenie. Vesta ak patrí k obleku sa nezapína posledný gombík a je potrebné, aby bola vesta ušitá z rovnakého materiálu, v prípade košieľ sa jedná o jednofarebné košele poprípade s jemným vzorkovaním Ak ide o spoločenský významnú udalosť vždy košeľa musí byť jednofarebná. A pod košeľou je potrebné si dať aj tielko, ktoré zadržiava zbytočnú vlahu pri nadmernom potení. Kravata musí harmonizovať s ostatnými prvkami oblečenia a považujeme ju za to, že sa pomocou nej dá prezentovať osobnosť manažéra. Charakter kravaty určuje jej viazanie.
Topánky by mali byť zrkadlom ich nositeľa, vždy majú byť čisté, mali by to byť šnurovacie poltopánky s tenkou koženou podošvou. Predovšetkým čiernej farby. Manažéri majú nosiť samozrejme poltopánky aj cez leto, sandále a šľapky sa nosia zásadne len na oddychové príležitosti. Do topánok samozrejme patria aj ponožky tie by mali harmonizovať s farbou nohavíc, samozrejme by farba ponožiek nemala byť bledšia ako farba nohavíc, dĺžka ponožky je tiež veľmi dôležitá, je potrebné, aby neboli krátke, nakoľko ak by sa pri sadaní odhalila noha muža, je to neprípustné. Najviac sa odporúča dĺžka približne 28 cm. Nohavice by mali mať opasok vyrobený z kože, široký približne 3-4 cm a mal by mať jemne opracovanú sponu z kovu, ktorý ladí nie len štýlovo ale aj farebne s oblečením. Avšak opasok sa zásadne nenosí k fraku a smokingu Je potrebné dbať dôraz aj na doplnky ako sú hodinky a šperky, musia sa celkovo prispôsobiť vzhľadu. Náramok alebo retiazka by mali byť decentne pod košeľou.
Manažéri majú vždy pri sebe veľa vecí, preto odporúčame nosiť aktovku alebo obal na dokumenty.

Oblečenie manažérky

Podľa Hlavčáková (2004, str. 143) imidž manažérky opisuje nasledovne: „V zamestnanosti je treba upútať profesionálnymi schopnosťami, nápadný zovňajšok sa považuje za nevhodný.“ ^[12]
Samozrejme aj oblečenie manažérky ma spĺňať viaceré požiadavky. Hlavne tiež musí byť elegantné. Mala by prevládať ženskosť, cit pre módu, osobnosť a samozrejme prispôsobovať sa povolaniu. Nie je dovolené obliekať sa vyzývavo s veľkým dekoltom, s priesvitnou blúzkou, poprípade do krátkych sukní. Základom imidžu manažérky sa považujú predovšetkým kostými alebo šaty klasického strihu, pridajú na elegantnosti, serióznosti ako aj ženskosti. Odporúčame hlavne jednofarebné kostými, buď nohavicové alebo sukňové. Sukňa by mala siahať až ku kolenám. Nohy by nikdy nemali byt odhalené a mali by sa stále nosiť nylonové pančuchy, hlavne neutrálnej farby- telové. Blúzka je odporúčaná hlavne snehovo bielej farby, samozrejme sú dovolené aj iné farby, nie však veľmi výrazných farieb. Zamestnaná žena si nemôže dovoliť odhaliť ramená, má nosiť zvršky s krátkymi, dlhými alebo trojštvrťovými rukávmi. Topánky by mali byť z kvalitného materiálu ako je koža. Najčastejšie sa nosia lodičky s polovysokým opätkom a uzavretou špičkou. Využívajú kabelky, aktovky, dokonca obal na spisy, nakoľko do kabelky dokumenty nepatria. Najelegantnejšie by mali byť z kože. Opasok má rovnaké pravidlá ako pri mužoch. Pracka by mala byť jemná a kvalitná. Doplnky u žien sú hlavne hodinky a šperky, tie by mali byť hlavne z pravého zlata alebo striebra. Mali by byť vyzdobené malými drahými kameňmi pričom musí byť dodržaná striedmosť. Náušnice nemajú byť dominantné. To čo je pre muža kravata by mali byť pre ženu náušnice a náhrdelník.
Doplnkom sa dá čo sa týka žien nazývať aj mejkap, líčenie do práce má byť jemné a prirodzené, samozrejme čo sa týka nechtov, platí tu tiež konzervatívnosť, nedovoľujú sa výrazné farby nechtov. ^[13]

Záver

V práci sa zameriavame na spoločenské etiketu pri obchodnom ako i v každodennom styku. Venujeme sa základným charakteristikám súvisiacich pojmov so spoločenskou výchovou.
Spoločenská výchova predstavuje proces vedúci k získavaniu znalostí v oblasti spoločenského styku. Ide o výchovu, pri ktorej sa zameriavame na vzájomný styk ľudí a o ich chovanie v spoločnosti.
Etiketa je charakterizovaná hlavne slušnosťou, zdvorilosťou a taktom. Preto musíme poznamenať, že práve poskytovanie spoločenskej prednosti je prejavom úcty k veku, vzťahu, k pohlaviu ako aj postaveniu osoby.
Podľa Masarykovho náučného slovníka je manažérska etiketa :“ Názov pre spoločenské spôsoby, ktoré sú rôzne odstupňované na základe hodnosti a dôstojnosti, pre zdvorilosť určenú pravidlami.“^[14]

Zoznam literatúry

BOREC,T. 2007. Moderná biznis etiketa pre manažérov. Bratislava : Neopublic Porter Novelli, 2007. 132 s. ISBN 80-969-817-62.
HLAVČÁKOVÁ,S. 2004. Etiketa a protokol. Bratislava : Univerzita Komenského
Bratislava,2004. 188 s. ISBN 80-223-1875-2.
ŠRONEK, I.,1995. Etiketa a etika v podnikání, Management Press, Praha 1995, s. 18
VORLÍČKOVÁ,J. 2001. Spoločenský protokol v podnikaní. Bratislava : Ekonóm, 2001. 84 s. ISBN 978-80-225-2758-3.

Internetové zdroje

Etiketa. Dostupné na: < http://www.mba-strategy.sk/files/Dokumenty/etiketa.pdf > Cit [2014-09-18]
Spoločenská etiketa. Dostupné na <http://www.spolocenskaetiketa.sk/> Cit [2014-09-01]
Dostupné na: <https://www.slideshare.net/slideshow/manarska-etika-a-etiketa/30548068> Cit [2014-09-20]
Slušné správanie. Dostupné na: < http(://kariera.ihned.cz/c1-16639120-profesni-uspech-vyzaduje-slusne-chovani- 4/1/2010)> Cit [2014-09-14]
^[1] Ivan Šroněk, Etiketa a etika v podnikání, Management Press, Praha 1995, s. 18
^[2] Ivan Šroněk, Etiketa a etika v podnikání, Management Press, Praha 1995, s.
^[3] http://www.spolocenskaetiketa.sk/
^[4] http://www.slideshare.net/antonsmatanik/manarska-etika-a-etiketa
^[5] http://www.slideshare.net/antonsmatanik/manarska-etika-a-etiketa
^[6] http(://kariera.ihned.cz/c1-16639120-profesni-uspech-vyzaduje-slusne-chovani- 4/1/2010)
^[7] VORLÍČKOVÁ,J. 2001. Spoločenský protokol v podnikaní. Bratislava : Ekonóm, 2001. 84 ISBN 978-80-225-2758-3.
^[8] 10 http://www.chovani.eu/clanky/zobrazit/204-P- 4/1/2010
^[9]http://www.mba-strategy.sk/files/Dokumenty/etiketa.pdf
^[10] BOREC,T. 2007. Moderná biznis etiketa pre manažérov. Bratislava : Neopublic Porter Novelli, 2007. 132 s. ISBN 80-969-817-62.
^[11]HLAVČÁKOVÁ,S. 2004. Etiketa a protokol. Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava,2004. 188 s. ISBN 80-223-1875-2.
^[12]HLAVČÁKOVÁ,S. 2004. Etiketa a protokol. Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava,2004. 188 s. ISBN 80-223-1875-2.
^[13] HLAVČÁKOVÁ,S. 2004. Etiketa a protokol. Bratislava : Univerzita Komenského Bratislava,2004. 188 s. ISBN 80-223-1875-2.
^[14] Masaryk, Praha, 1925