Je nevyhnutné na lepšie orientovanie sa v problematike zahraničného obchodu, objasniť si hlavné pojmy z terminologického aparátu platobnej bilancie. Podstatou je vymedzenie platieb, platobných prostriedkov, a ďalších pojmov.
Platba
Platbou sa predstavuje presun platobného prostriedku najčastejšie za účelom vyrovnania záväzku a pohľadávky, súvisí s realizačnou fázou peňažného vzťahu. Pre platbu je charakteristické, že ide o presun platobného prostriedku či hotovostného alebo bezhotovostného z devízovej cudziny do vnútorného peňažného obehu, alebo aj naopak, z hľadiska medzinárodného platobného styku. Každá platba vplýva na platobnú bilanciu príslušnej krajiny. Pri inkase z cudziny sa jedná o prílev platobných prostriedkov tak, že zostávajú v cudzine, ale prešli do vlastníctva PO alebo FO, poprípade iných inštitúcií alebo orgánov danej krajiny. Pri úhradách ide o presun platobných prostriedkov z danej krajiny do cudziny alebo o ich prevod v cudzine, keď prešli z vlastníctva, resp. dispozičnej právomoci domácich FO a PO do vlastníctva, resp. dispozičnej právomoci cudzincov. (Jankovská,1994)
Inkaso
Inkaso vyvoláva:
- Rast alebo vznik zahraničných záväzkov ( príkladom čerpania úverov zo zahraničia alebo o prijatie preddavkov na tovary zo zahraničia a pod.),
- Zánik alebo pokles zahraničných pohľadávok (príkladom je keď inkaso za skôr vyvezené tovary a služby do zahraničia na splátky úveru alebo úver poskytnutého zahraničiu skôr a pod.),
Úhrada do zahraničia
Úhrada do zahraničia znamená :
- Rast alebo vznik zahraničných pohľadávok ( príkladom je úver poskytnutý do zahraničia),
- Zánik alebo pokles zahraničných záväzkov (príkladom je úhrada za tovary skôr dovezené zo zahraničia na splátku alebo úver skôr prijatého zo zahraničia a pod. (http://www.derivat.sk)
Medzinárodné platby
Medzinárodné platby členíme na:
- obchodné platby,
- neobchodné platby.
Obchodné platby
Obchodné platby nám zobrazujú vyrovnanie záväzkov a pohľadávok, aj iné presuny platobných prostriedkov v nepriamej alebo priamej súvzťažnosti s operáciami zahraničného obchodu (s vývozom a dovozom tovarov, služieb a prác priemyselnej výrobnej povahy). Obchodné platby tovarové obsahujú inkasá za vyvezené tovary, práce a výkony priemyselnej výrobnej povahy, jednak úhrady za dovezené tovary, výkony a práce priemyselnej výrobnej povahy.
Naopak do skupiny obchodných platieb netovarových patria úhrady a inkasá za rozličné obchodné služby a za vedľajšie náklady na tovar, ktoré môžu súvisieť s operáciami zahraničného obchodu buď priamo ako je preprava tovaru, skladné, špedícia, poistné a iné, alebo nepriamo ako inkasá a úhrady za licencie, patenty, ochranné zámky, výdavky spojené s účasťou na veľtrhoch a výstavách a iné.
Neobchodné platby
Neobchodné platby nemajú súvis s operáciami zahraničného obchodu, ale ide o rôzne platobné dôvody vychádzajúce z neobchodných stykov so zahraničím ako z kultúrnych, vedeckých, športových, diplomatických a iných stykov, ďalej z rozličných majetkovo právnych transakcií z pohybu ľudí za prácou a rekreáciou, poprípade iných platobných dôvodov uskutočňovaných v rámci medzinárodných peňažných vzťahov. Samostatná skupina neobchodných platieb predstavujú napríklad bankové operácie, najmä konverzie, arbitráže, swapové operácie a pod. (Jankovská, 1994)
Platobné prostriedky
Platobnými prostriedkami sú zlato, devízy, valuty a od nich odvodené finančné deriváty. Bankovky, štátovky a všetky druhy mincí sú valutami, ktoré obiehajú v cudzích štátoch, teda mimo hraníc materskej krajiny. Krátkodobé a dlhodobé peňažné pohľadávky znejúce na cudziu menu a splatné v cudzine sú devízy, tie majú pomerne často podobu zmeniek, šekov aj ďalších CP vystavených na cudziu menu a splatných v cudzine, patria do bezhotovostného medzinárodného peňažného obehu. Používanie zlata v medzinárodných platbách je rozdielne upravené zákonmi v jednotlivých krajinách. (http://www.derivat.sk/,)
Export
Export alebo vývoz v ekonomike štátu patrí medzi mikroekonomické pojmy pre celkový objem produktov a služieb nakupovaný zahraničnými subjektmi vo finančnom vyjadrení. Ale naopak ak je časť produkcie nakúpeného domácimi subjektmi v zahraničí sa označuje ako import čiže dovoz. Čistým exportom je označovaný pojem rozdielu medzi vývozom a dovozom. Export v praxi zahŕňa všetky hodnoty ako aj licencie, autorské práva a iné. Ak je export vyšší ako import, je to na základe dlhodobého hľadiska pozitívny dopad na ekonomiku štátu lebo to v podstate znamená prebytok platobnej bilancie a nárast HDP štátu. Ale je veľmi dôležité, aby bol export a import vyrovnaný. (https://managementmania.com/sk/export-v-ekonomike)
Import
Import alebo dovoz je celkový objem produktov a služieb dovezený na územie štátu zo zahraničia. Je opakom exportu. Import zahŕňa všetky hodnoty aj licencie a autorské práva a iné. Ak je import vyšší ako export, má to z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na ekonomiku štátu, lebo to znamená schodok platobnej bilancie a úbytok HDP štátu. Celkový objem importu spolu s exportom je veľmi dôležitým makroekonomickým ukazovateľom a má vplyv na platobnú bilanciu ako aj na HDP štátu. Preto by mal byť export a import vyrovnaný. (https://managementmania.com/sk/import)
Podnik
Podľa Obchodného zákonníka 513/ 1991 sa podnikom rozumie: „súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práca a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním označujeme ako obchodné imanie. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.“ (http://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-513)
Obchod
Obchod spoločnosť využíva na vymieňanie tovarov už veľmi dávno. Na začiatku ľudia obchodovali na základe princípu bártrového obchodu, vymieňali si svoje produkty, služby a tovary medzi sebou navzájom. Takto uspokojovali svoje potreby, význam slova obchod je rozsiahly nakoľko neobchodujú len jednotlivci, ale aj krajiny navzájom. Tým, že vznikli peniaze získali produkty, služby aj tovary svoju cenu a začali sa vymieňať za peniaze. Štáty medzi sebou služby, produkty a služby predávajú, dovážajú a vyvážajú, a vzniká prúdenie tovarov, to je hlavnou náplňou medzinárodného obchodu, nazývame toto prúdenie exportom a importom hmotných aj nehmotných statkov.
Obchodník
Obchodník by mal pri svojich rozhodnutiach vychádzať z aktuálnych pomerov na trhu. Prirodzeným konaním je nakupovanie čo najlacnejších tovarov a služieb a ich predávanie kupcom, ktorí ponúknu cenu najvyššiu. Na základe toho sa správajú aj krajiny pri exporte a importe. Štát pri exporte vyváža na základe tohto princípu všetko, čo vyprodukuje lacnejšie ako ostatné krajiny, naopak pri importe štát dováža všetko, čo lacnejšie produkujú ostatní. (Salvatore, Mc Graw, 1983)
Platby a platobné prostriedky
Platba predstavuje presun platobného prostriedku a je ekonomickou podstatou, pričom najčastejšie ide o vyrovnanie pohľadávky alebo záväzku z rozličných dôvodov, ide o realizačnú fázu peňažného vzťahu. Základnou črtou platby je že sa jedná o presun platobného prostriedku z vnútorného peňažného obehu do cudziny alebo naopak z cudziny do vnútorného peňažného obehu. Javová podoba takejto platby je vo forme inkasa z cudziny alebo úhrady do cudziny. Inkaso znamená, že ide o prílev platobných prostriedkov z cudziny do krajiny, ktorá zostavuje platobnú bilanciu, dokonca aj prílev platobných prostriedkov, na základe ktorého platobné prostriedky súce ostávajú v cudzine, kde sa stávajú vlastníctvom, majú ich v dispozičnej právomoci FO a PO, inštitúcie alebo orgány krajiny zostavujúcej platobnú bilanciu. (Jankovská, 2003)
Zahraničné inkaso a úhrada
Zahraničné inkasá a úhrady vo veľkej miere nadväzujú na transakcie, ktoré vyplývajú z medzinárodného pohybu služieb a tovarov, takémuto pohybu môže predchádzať pohyb peňažných fondov, tento pohyb peňažných fondov medzi krajinami sa nemusí vždy zakladať na pohybe tovarových fondov a zákonite s ním súvisieť. Spojenie medzi pohľadávkami a záväzky ako aj spojenie medzi inkasami a úhradami sa zakladá vo veľkej miere na úverových vzťahoch, tie vznikajú medzi veriteľom a dlžníkom.
Podľa zákona č.202/ 1995 Z.z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov sú devízovými hodnotami peňažné prostriedky v cudzej mene, zahraničné CP, zlato a finančné deriváty. Finančné deriváty pod týmto pojmom rozumie tento zákon práva ale aj záväzky, ktoré sú oceniteľné peniazmi a odvodené od peňažných prostriedkov v cudzej mene, zlata a zahraničných CP. Tento zákon rozumie pojem zlato ako svetovo obchodovateľné zliatky zlata, s vyznačenou rýdzosťou alebo s pripojeným osvedčením vydaným oprávnenými osobami. Takýto zoznam vedie Národná banka Slovenska. Cennými papiermi rozumie zákon listinu, alebo zápis, ktorý ju nahradzuje a ten sa spája s právom účasti na majetku alebo právo na peňažné plnenie. Devízami sú krátkodobé ale aj dlhodobé pohľadávky peňažného charakteru, tie znejú do cudzej meny a sú splatné v cudzine. Predstavujú to hlavne pohľadávky domácich subjektov, ktoré majú formu kreditov na účtov v bankách v zahraničí, ktoré znejú na cudzie meno. Tie môžu mať podobu zmeniek, šekov, iných CP, ktoré boli vystavené na cudziu menu a splatné v cudzine. Svojou povahou sú devíze zaraďované do bezhotovostného medzinárodného peňažného obehu. Do sféry hotovostného peňažného obehu vystupujú spravidla ich výmenou za valuty, ako aj za peňažné znaky domácej národnej meny. Pod pojmom valuty rozumieme bankovky, štátovky, ktoré obiehajú v cudzích štátoch, sú za hranicami materskej krajiny. Používanie zlata ako peňažného prostriedku je upravené legislatívou štátov, v súčasnosti však nastáva odklon od jeho používania.
Hrubý domáci produkt HDP
HDP – hrubý domáci produkt je základným ukazovateľom výkonnosti ekonomiky, ktorý vyjadruje hodnotu všetkých služieb a tovarov, ktoré sa v krajine vyprodukovali v danom roku. HDP zahŕňa spotrebu, súkromné domáce investície, investície vlády spotrebu, čistý vývoz takže rozdiel medzi vývozom a dovozom. S hodnotou HDP sa porovnáva výška deficitu verejných financií, lebo HDP vyjadruje celkové zdroje ekonomiky ako aj schopnosť splácať dlh a deficit. Pomer HDP k pomeru deficitu verejných financií je jedným z Maastrichtských kritérií. HDP je hodnota výrobkov a služieb, ktoré na území krajiny vyprodukovali všetky ekonomické subjekty spravidla za 1 rok.
Krivka platobnej bilancie
Krivka platobnej bilancie je odvoditeľná len v systéme fixného menového kurzu. Dôchodok ovplyvňuje čistý export čo je bežný účet platobnej bilancie. Ak sa zvyšuje dôchodok zvyšuje sa aj dopyt po tovare z dovozu. Export nie je závislý na domácom dôchodku e to základom tejto analýzy. Úroková sadzba je determinantom kapitálového účtu platobnej bilancie. Domáca úroková sadzba je determinantom kapitálového účtu platobnej bilancie. Ak sa stane, že domáca úroková sadba rastie vo vzťahu k svetovej úrokovej sadzbe , prichádza zahraničný kapitál do domácej krajiny. Dá sa očakávať vyššia miera výnosnosti, naopak práve znižovanie úrokovej sadzby, pod svetovú úroveň by malo za následok odliv zahraničného kapitálu.
Použitá literatúra
JANKOVSKÁ, A. 1994. Medzinárodné financie. 1. vyd. Bratislava: Ekonomická univerzita, 1994. 211 s. ISBN 80-225-0543-7
MICHNÍK, Ľ. at al. 2000. Zahraničný obchod: Ekonomika, stratégia, podnikanie. 2. vyd. Bratislava : Sprint, 2000. 656 s. ISBN 80-8884-31-8
SALVATORE. D, MC GRAW, Hill, . : International economics, New York, USA, 1983. s. 412, ISBN 11-063965-6