Česká republika 30 rokov po rozdelení Československa vytvára približne o štvrtinu vyšší hrubý domáci produkt na osobu ako Slovensko. Pri zohľadnení parity kúpnej sily je na tom Česká republika dokonca o niečo lepšie, keďže dosahuje 91 % priemeru EÚ v HDP na obyvateľa, zatiaľ čo Slovensko 68 %. Slovensko sa však lepšie vyrovnalo s pandemickou krízou, keď v roku 2020 kleslo len o 3,4 %, zatiaľ čo Českú republiku zasiahla hospodárska kríza s poklesom o 5,5 %. O rok neskôr (2021) rástol HDP Českej republiky rýchlejšie ako Slovenska (3,3 % oproti 3 %), ale predchádzajúci pokles tento rast nevykompenzoval. Vyplýva to z analýzy spoločnosti WonderinterestTradingLtd., ktorá použila údaje o HDP z rokov 2021 a 2022.1
Aj priemerná hrubá mzda v Českej republike je o 26 % vyššia ako na Slovensku. Avšak v dôsledku vyššej cenovej úrovne na Slovensku (90 % priemeru EÚ oproti 80 % priemeru EÚ v Českej republike) nakupuje obyvateľ Českej republiky dokonca o 41 % viac ako obyvateľ Slovenska.
Z hľadiska nezamestnanosti si Česká republika zatiaľ udržiava v rámci EÚ celkom výnimočné postavenie. V októbri 2022 dosiahla mieru nezamestnanosti len 2,1 %. Slovensko dlhodobo znižuje svoju vysokú mieru nezamestnanosti, so 6 % sa dostáva na priemer EÚ.
„Česká republika a Slovensko si prešli za 30 rokov prekvapivo podobným vývojom. Česká republika nad Slovenskom síce vedie v ukazovateľoch makroekonomiky a kvality života. Ak však vezmeme do úvahy východiskovú základňu, môžeme povedať, že Slovensku sa podarilo relatívne priblížiť k Českej republike v životnej úrovni,“ komentovala výsledky analýzy Olívia Lacenová, hlavná analytička spoločnosti Wonderinterest Trading Ltd.
| Česko | Slovensko | |
| HDP/ os (USD)* | 39.778 | 31.498 |
| HDP/ os (% voči priemeru EÚ)** | 91 % | 68 % |
| Priemerná mzda*** (EUR) | 1.626 | 1.291 |
| Miera nezamestnanosti **** | 2,1 % | 6,0 % |
| Verejný dlh (% HDP)***** | 42 % | 62,2 % |
| Index ľudského rozvoja (poradie v rebríčku) | 32 | 45 |
| Happiness index (poradie v rebríčku) | 18 | 35 |
* Svetová banka za rok 2021
** Eurostat, podľa parity kúpnej sily za rok 2021
*** mesačne v 2. štvrťroku 2022
**** október 2022
***** ku koncu roka 2021
Pozn. Pokiaľ nie je uvedené inak, dáta sú z Eurostatu.
Príloha
Česká republika verzus Slovensko: Hospodárstvo a životná úroveň 30 rokov po rozdelení Československa
Štúdia Wonderinterest Trading Ltd.
Ako sa v hospodárstve prejavili rozdiely medzi Českou republikou a Slovenskom počas tridsiatich rokov samostatnosti? BrokerWonderinterestTradingLtd, ktorý pôsobí v oboch krajinách, porovnal ekonomickú výkonnosť, štruktúru hospodárstva a stav trhu práce. V neposlednom rade sa venoval aj rozdielom, ktorým boli obe krajiny vystavené vo vonkajšom prostredí, kde hlavným rozdielom bolo prijatie eura na Slovensku. Analytici sa pokúsili zhrnúť makroekonomické informácie, ktoré ukazujú životnú úroveň v oboch krajinách.
Ak chceme posúdiť kvalitu života v každej krajine, nezaobídeme sa bez relevantných ukazovateľov, ako je hrubý domáci produkt, výška príjmov obyvateľstva, miera nezamestnanosti alebo miera rastu cenovej hladiny (miera inflácie). Určitým nedostatkom makroekonomických údajov je, že nezohľadňujú v plnej miere ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú sociálno-ekonomickú úroveň príslušných krajín. Preto sme okrem základných makroekonomických údajov použili aj rebríčky, ktoré pracujú so širším konceptom merania kvality života.
Hrubý domáci produkt
Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý meria výkonnosť ekonomiky. Hovorí o tom, akú životnú úroveň si môže užívať priemerný občan sledovanej krajiny. Už pri rozdelení československej federácie sa očakávalo, že hospodársky vývoj v Českej republike bude priaznivejší ako na Slovensku. Hlavne kvôli odlišnej politickej orientácii.
Pokles životnej úrovne po začiatku hospodárskej transformácie bol na Slovensku oveľa dramatickejší. Zatiaľ čo HDP Českej republiky dosiahol svoje dno v roku 1992, keď poklesol o necelých 12 %, výkonnosť slovenskej ekonomiky zaznamenala kumulatívny prepad o 22,3 % a až v roku 1994 došlo podľa údajov Českého štatistického úradu k hospodárskemu oživeniu.
Česká republika dosiahla svoju pred transformačnúúroveň v roku 1996, Slovensko až o dva roky neskôr. V nasledujúcich rokoch však Slovensko prakticky dohnalo všetky straty, ktoré zaznamenalo na začiatku sledovaného obdobia, a v roku 2004 už predbehlo Českú republiku v porovnaní s jej štartovacou čiarou.
Hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily je v Českej republike vyšší ako na Slovensku. Podľa údajov Svetovej banky dosiahol tento ukazovateľ v roku 2021 v Českej republike 39 778 tzv. medzinárodných dolárov, zatiaľ čo na Slovensku 31 498 medzinárodných dolárov. Ekonomická úroveň v Českej republike je teda približne o 26 percent vyššia ako na Slovensku. Podľa Eurostatu hrubý domáci produkt na osobu v parite kúpnej sily v Českej republike vlani predstavoval 91 % priemeru Európskej únie, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 68 %.
Ekonomiky oboch krajín boli postihnuté pandémiou koronavírusu. Slovenskej ekonomike sa v tomto období darilo lepšie. HDP Slovenska v roku 2020 klesol len o 3,4 %, zatiaľ čo HDP Českej republiky klesol o 5,5 %. Naopak, oživenie v minulom roku bolo na Slovensku len o niečo nižšie ako v Českej republike, a to 3 (Slovensko) oproti 3,3 % (Česká republika).
Vývoj HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily v medzinárodných dolároch v roku 2017; Zdroj: Svetová banka
Priemerná mzda
Vývoj hrubého domáceho produktu sa odráža vo vývoji miezd. To zahŕňa aj kúpnu silu príjmov. Ak teda rastie HDP, rastú aj reálne mzdy, pretože HDP ako miera produktivity výrobných faktorov priamo súvisí s produktivitou práce. Tá následne ovplyvňuje výšku miezd a ich kúpnu silu.
Priemerná hrubá mzda v Českej republike v druhom štvrťroku 2022 bola 1 626 EUR, zatiaľ čo na Slovensku v rovnakom období len 1 291 EUR. Mzdy v Českej republike sú tak v priemere o 26 % vyššie, čo zodpovedá rozdielu v hrubom domácom produkte na osobu.
Ak zohľadníme rozdiel v cenových hladinách, rozdiel je ešte väčší v prospech Českej republiky. Cenová úroveň v Českej republike dosahuje len 80 percent priemeru EÚ, zatiaľ čo na Slovensku je to 90 %. Po prepočítaní podľa parity kúpnej sily je slovenská priemerná mzda len 1 148 EUR, zatiaľ čo česká priemerná mzda je o viac ako 41 % vyššia. Inými slovami, za českú mzdu si v Českej republike kúpite približne o dve pätiny viac tovaru ako za slovenskú mzdu na Slovensku.
Ako už bolo uvedené, kúpna sila miezd je ovplyvnená vývojom cien alebo mierou inflácie. Česká republika aj Slovensko patria medzi krajiny, ktoré v súvislosti s energetickou krízou čelia nadpriemernému inflačnému šoku. Česká republika patrila v uplynulom roku medzi krajiny EÚ s najvyššou mierou inflácie. Slovenská republika však tesne nasleduje za Českou republikou. Posledné údaje (október 2022) naznačujú, že obe krajiny zápasia s infláciou na úrovni približne 15 % medziročne.
Trh práce a nezamestnanosť
Česká republika si vyslúžila obdiv už na začiatku ekonomickej transformácie, pretože ako jedna z mála transformujúcich sa krajín mala výnimočne nízku nezamestnanosť, ktorá sa niekoľko rokov pohybovala na úrovni 3 až 4 %. Na druhej strane Slovensko čelilo štrukturálnej kríze, keď najmä kolaps zbrojárskeho a ťažkého priemyslu viedol k nárastu miery nezamestnanosti.
V nasledujúcich rokoch začali obe krajiny konvergovať, avšak Česká republika si stále udržiava výrazne nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. Kým v októbri 2022 bola miera nezamestnanosti v Českej republike (podľa Eurostatu) 2,1 %, na Slovensku to bolo necelých 6 %. Česká republika má už dlhé roky najnižšiu mieru nezamestnanosti v Európskej únii, v ktorej je priemer 6 %. Slovensko teda takmer dokonale zodpovedá priemeru EÚ.
Verejný dlh
Možno konštatovať, že obe krajiny zdedili z obdobia reálneho socializmu relatívne nízku úroveň verejného dlhu, ako v absolútnom vyjadrení, tak aj v pomere k HDP. Do roku 2000 sa verejný dlh najmä v Slovenskej republike výrazne zvýšil, a to na 50,5 % HDP. Český verejný dlh začal výraznejšie rásť až po vypuknutí finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009, keď dosiahol viac ako 40 % HDP.
V priebehu nasledujúceho desaťročia sa však relatívna výška verejného dlhu v oboch krajinách znížila a do krízových rokov pandémie koronavírusu vstúpili v dobrej „dlhovej kondícii“. V roku 2019 dosahovala výška českého verejného dlhu v Českej republike 30 % a na Slovensku 48 % HDP. Pandémia koronavírusu si vyžiadala nákladné vládne opatrenia na udržanie vysokej úrovne dopytu, čo sa prejavilo v náraste dlhu.
_(%25_of_GDP)_Oct2022.png){kind=link}
Covidovú krízu vystriedala energetická kríza a nárast inflácie, takže tlak na verejné financie nezmizol. Český verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 42 % HDP, zatiaľ čo slovenský dlh dosiahol 62,2 % HDP. Paradoxne, Slovensko ako člen eurozóny nespĺňa maastrichtské dlhové kritérium, zatiaľ čo Česká republika má ešte relatívne slušnú rezervu na dosiahnutie 60 % hranice. Druhé fiškálne maastrichtské kritérium, ktoré sa týka maximálneho prípustného deficitu verejných financií, však nespĺňa žiadna zo sledovaných krajín.
Nejde len o makroekonomické ukazovatele
Ako už bolo spomenuté, vybrané makroekonomické ukazovatele nie sú jedinými relevantnými údajmi na hodnotenie kvality života v krajine. Existuje mnoho ďalších, ktoré môžu doplniť obraz o tom, ako dobre sa v danej krajine žije.
Pomerne populárnym ukazovateľom je index ľudského rozvoja (HDI – HumanDevelopment Index). Okrem HDP na obyvateľa zohľadňuje napríklad aj strednú dĺžku života, očakávanú a strednú dĺžku školskej dochádzky. Hodnota indexu sa pohybuje od nuly do jedna, pričom jedna je najvyššia dosiahnuteľná úroveň. V roku 2021 je najvyššie hodnotenou krajinou Švajčiarsko s hodnotou indexu 0,962. Česká republika sa umiestnila na 32. mieste s hodnotou HDI 0,889 a Slovensko na 45. mieste s hodnotou HDI 0,848. Obe krajiny patria do skupiny najrozvinutejších krajín, do ktorej patria štáty, ktoré dosiahli hodnotu HDI aspoň 0,8.
Ďalším populárnym ukazovateľom je index šťastia (Happiness index), ktorý je založený na subjektívnom hodnotení respondentov. Svoj pocit šťastia hodnotia na základe šiestich kritérií: vnímanie korupcie, štedrosť, sloboda rozhodovania, očakávaná dĺžka života v zdraví, sociálna podpora a HDP na obyvateľa. Česká republika je v súčasnosti na 18. mieste so skóre šťastia 6,92. Slovensko na 35. mieste so skóre 6,391. Aktuálne poradie je zostavené z priemerného hodnotenia za roky 2019 až 2021. Aktuálny rebríček vedie Fínsko s výsledkom 7,821.
Záver
Česká republika aj Slovensko prešli za posledných 30 rokov určite búrlivým, ale dá sa povedať, že úspešným obdobím. Obe krajiny pozitívne ovplyvnil pád komunistického režimu, ktorý im umožnil emancipovať sa nielen politicky, ale aj ekonomicky. Z relatívne zaostalých štátov sa stali krajiny so štandardným trhovým hospodárstvom, zárukami základných práv a slobôd, ako aj ekonomickou slobodou. Životná úroveň a kvalita života sa radikálne zvýšili, čo dokazujú tvrdé makroekonomické údaje aj alternatívne rebríčky, ktoré možno použiť na hodnotenie kvality života.