Podľa prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej komory medzi nemeckými firmami podnikajúcimi na Slovensku očakávajú 4 z 10 firiem stagnáciu či pokles biznisu. Pre najbližšie obdobie pokladajú tri štvrtiny oslovených firiem za najväčšie podnikateľské riziko ceny energií. Toto riziko sa v podobnej miere dotýka všetkých výrobných závodov podnikajúcich na Slovensku.
Ak extrémne účty za energie dotlačia firmu do ekonomických problémov, má od tohtoročného leta k dispozícii novú možnosť, ako sa vyhnúť konkurzu. Ide o inštitút tzv. preventívnej reštrukturalizácie, ktorý zaviedol Zákon o riešení hroziaceho úpadku. Toto riešenie však má svoje pravidlá a limity.
Preventívna reštrukturalizácia dokáže pomôcť pri dlhu na energiách (nie pri cenách)
Preventívna reštrukturalizácia je re-negociácia, t.j. opätovnéotvorenie a vyjednanie zmluvných vzťahov, na základe ktorých je dlhujúca firma povinná plniť svoje záväzky voči veriteľom. Základom je, že dlžník musí veriteľom hodnoverným spôsobom preukázať, že v najbližších 12 mesiacoch mu hrozíúpadok (a bude musieť sám podať návrh na konkurz), a že odklad splátok alebo odpustenie časti dlhu je v najlepšomzáujme veriteľov. Súčasťou tejto úlohy je aj analýzaživotaschopnosti firmy.
Reštrukturalizačné opatrenia sa týkajú len strany dlžníka. To podčiarkuje aj európska smernica, ktorá hovorí pri reštrukturalizácii o zmene v zložení, podmienkach alebo štruktúre aktív a pasív dlžníka alebo akejkoľvek inej častikapitálovej štruktúry dlžníka. Toto pravidlo je rozhodujúce pri otázke, do akej miery dokáže reštrukturalizácia pomôcť. „Reštrukturalizácia rieši existujúce dlhy napríklad z čias pandémie, a to dvoma spôsobmi: odkladom splatnosti záväzkov alebo čiastočným odpustením záväzkov. Preventívna reštrukturalizácia preto nevie pomôcť svysokými nákupnými cenami energií. Ak však firma energie už nakúpila a nevie ich uhradiť podľa zmluvných podmienok, dajú sa tieto záväzky reštrukturalizovať,“ hovorí Martin Provazník, partner právnickej firmy bpv Braun Partners.
Navyše, počas preventívnej reštrukturalizácie je možné požiadať o tzv. dočasnú ochranu. „To v prípade energií znamená, že ich dodávateľ nebude môcť ukončiť zmluvu preneplnenie dlžníka. Takáto ochrana je ale len dočasná a trvámaximálne šesť mesiacov. Navyše s ňou musí zákonom určená skupina veriteľov súhlasiť,“ dodáva M. Provazník. Keď sa firme podarí presadiť zníženie dlhu za dodané energiea dodávateľ bude napriek neuhradenému dlhu povinný ďalej dodávať energie dlžníkovi pod dočasnou ochranou, logicky sa naštrbí zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.A táto skutočnosť sa môže prejaviť okamžite po ukončenípreventívnej reštrukturalizácie napríklad výpoveďou zmluvy.„Preto je kľúčové, aby dlžník situáciu nezneužíval, ale otvorene a riadne ukázal dodávateľovi, že má nečakané finančné problémy, avšak má záujem ich vyriešiť a aj v ďalších rokoch odoberať energie.“
Firma by si mala pri hroziacom úpadku prizvať na pomoc odborníkov
Pod hrozbou sankcie je štatutárny orgán každej firmy povinný sledovať finančnú situáciu a ak je platobne neschopná, musí požiadať o konkurz alebo reštrukturalizáciu. V tejto fáze je pravdepodobné, že firma proces neprežije a zanikne.
Úpadok, ktorý ešte len hrozí, sa však dá dobrovoľne riešiť preventívnou reštrukturalizáciou. Ak štatutárny orgán nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností, je povinný vyhľadať pomoc odborníka na posúdenie, či dlžníkovi hrozíúpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonaniehroziaceho úpadku. „Úlohou poradcu dlžníka je zanalyzovaťsituáciu hroziaceho úpadku a navrhnúť riešenie, čižereštrukturalizačný plán. Kľúčovou požiadavkou na poradcu dlžníka je jeho ekonomická a právna zdatnosť a tiež technická a personálna vybavenosť. Navyše musí požívať dôverurelevantných veriteľov, čiže každého, kto má 20 % a vyšší podiel na nespriaznených pohľadávkach. V opačnom prípade totiž hrozí, že veritelia neodsúhlasia reštrukturalizačný plán,“ vysvetľuje Filip Tichý, partner poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Finančné ukazovatele – kedy hrozí úpadok?
Technicky možno preventívnu reštrukturalizáciu použiť vtedy, ak hrozí, že v najbližších 12 mesiacoch bude rozdiel medzivýškou splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (tzv. „medzera krytia“) menší ako desatina výšky jej splatnýchpeňažných záväzkov.
Ako prebieha preventívna reštrukturalizácia
Preventívna reštrukturalizácia sa skladá z 2 častí:
Verejná alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia – ktorý variant si vybrať?
Verejná preventívna reštrukturalizácia je nová dohoda o splácaní dlhu so všetkými veriteľmi, v rámci ktorej môže dlžník požiadať o dočasnú ochranu. Ide o formálny proces,ktorého sa okrem poradcu zúčastňuje nielen súd, ale aj súdom určený správca. Súd pritom vytvorí zo zoznamu veriteľov tzv.veriteľský výbor.
Neverejná preventívna reštrukturalizácia je nová dohoda o splácaní dlhu len s vybranými veriteľmi, ktorí ale musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska (napr. banky a leasingové spoločnosti).
Zatiaľ čo súd verejnú preventívnu reštrukturalizáciu nepovolí, ak je dlžná spoločnosť v úpadku, alebo je vedené exekučnékonanie voči dlžníkovi či výkon záložného práva voči dlžníkovi, pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii takéto požiadavky nie sú.
Počas verejnej preventívne reštrukturalizácie prebiehajúformálne úkony ako je napríklad informatívna schôdza veriteľov, zasadnutia veriteľského výboru a schvaľovacia schôdza. Neverejná preventívna reštrukturalizácia nemá takétoformálne procesy a veľa záleží na komunikácii medzidlžníkom, poradcom a dotknutými veriteľmi.Reštrukturalizačný plán ako výsledok procesu verejnej či neverejnej preventívnej reštrukturalizácie musí posúdiť a následne aj potvrdiť súd. „Verejnú preventívnu reštrukturalizáciu odporúčam najmä dlžníkom, ktorí majú širokú pluralitu veriteľov a musia riešiť svoju dlhovú situáciu voči viacerým skupinám veriteľov. Neverejná reštrukturalizácia zas môže byť riešenie pre dlžníka, ktorý má vysoké úverové zaťaženie od inštitucionalizovaných veriteľov,“ odporúča Martin Provazník, partner právnickej firmy bpv Braun Partners.
Dočasná ochrana len so súhlasom veriteľov
Dlhujúca spoločnosť má právo požiadať spolu s návrhom napovolenie (verejnej) preventívnej reštrukturalizácie aj o tzv. dočasnú ochranu. Voči dlžníkovi pod dočasnou ochranou nemožno viesť exekúciu, výkon záložného práva, dlžník nie je povinný podať návrh na konkurz a je oprávnený uprednostniťplnenie nových záväzkov pred tými starými. Dočasnú ochranu možno udeliť na tri mesiace, pričom sa dá predĺžiť o ďalšie tri mesiace. S dočasnou ochranu musia vopred súhlasiť zákonomurčení veritelia.
Preventívna reštrukturalizácia je flexibilnejšia. To môže byť rozhodujúce pri záchrane firmy
Reštrukturalizačný plán dlžníka obsahuje najmä opatrenia,ktorých cieľom je odvrátiť úpadok dlžníka a zabezpečiťživotaschopnosť firmy. Ide najmä o reštrukturalizáciuzáväzkov (odklad splatnosti, čiastočné odpustenie, zmenazabezpečenia), zmenu majetkovej alebo kapitálovej štruktúry,reštrukturalizáciu ľudských zdrojov či zmenu riadenia a kontroly dlžníka. V rámci reštrukturalizačného plánu je potrebné taktiež riešiť financovanie týchto opatrení.
Celý ozdravný (reštrukturalizačný) proces je síce formálne ukončený prijatím reštrukturalizačného plánu, avšak výsledokcelého konania bude závisieť od toho, či sa na základeprijatého reštrukturalizačného plánu podarí odvrátiť hroziaciúpadok spoločnosti.
„Ak to zhrniem, na rozdiel od klasickej reštrukturalizácie je tá preventívna oveľa flexibilnejšia a celkovo ide o rýchlejší proces. Preventívna reštrukturalizácia vytvára platformu pre intenzívnu a efektívnu komunikáciu s veriteľmi, ktorá môže byť pri riešeníproblémov firmy rozhodujúca. Je preto zásadné, aby vedenie firmy v problémoch dostatočne skoro oslovilo poradenskú spoločnosť a aby spoločne zvážili, či nie je vhodný čas na preventívnu reštrukturalizáciu. Zvlášť preto, že dočasná ochrana pred veriteľmi môže firme pomôcť dostať sa z problémov predtým, ako už bude neskoro,“ hovorí Filip Tichý.