Infraštruktúra
Pod pojmom infraštruktúra zvyčajne rozumieme odvetvia, inštitúcie, ktoré sú nevyhnutným podkladom pre zabezpečenie plynulého chodu vlastnej výroby v krajine (napr. doprava, spoje, energetika, vodné hospodárstvo, školstvo, zdravotníctvo). Z metodického hľadiska sa ešte infraštruktúra člení na výrobnú (napr. doprava, spoje) a sociálnu (napr. školstvo, zdravotníctvo). Definícií pojmu infraštruktúra však existuje viacero, napr.:
Nurske (1952) definuje infraštruktúru nasledovne: „… poskytuje služby ako základ pre akúkoľvek výrobu… a sú to veľké a nákladné inštalácie…“
Hirschmann (1958) a Biehl (1993) uvádzajú, že „… infraštruktúra je kapitál, ktorý poskytuje verejné služby…“
Diamond a Spence (1989) „…infraštruktúra je spoločný a integrujúci základ pre ekonomickú činnosť…“
Veľká ekonomická encyklopédia (1997) uvádza nasledujúcu definíciu pojmu „… zariadenia a inštitúcie, ktoré vytvárajú potrebné predpoklady pre celkové pôsobenie a rozvoj ekonomiky, najmä jej výrobnej sféry…“
Všetky uvedené definície však v sebe obsahujú štyri charakteristiky, a to:
- kapitál
- spoločnú podstatu
- integrujúcu úlohu
- podporu ekonomických činností (priama alebo nepriama)
Spoločenský režijný kapitál
Okrem pojmu infraštruktúra sa používa aj pojem spoločenský režijný kapitál. Predstavuje nutné investície, na ktorých závisí ekonomický rozvoj, t.j. predovšetkým vo sfére dopravy, spojov a energetiky. Vytvorenie spoločenského režijného kapitálu vyžaduje vysoké kapitálové vklady, ktoré sú nedeliteľné. Všeobecne závisí na vládnej politike a ekonomickej podpore, najmä v menej rozvinutých krajinách.
V prípade infraštruktúry i spoločenského režijného kapitálu sú významné vymedzenia:
- vzťahu k verejným statkom
- merania
- trendov v investovaní
- dostupnosti
- vzťahu k regionálnej ekonomike
Úloha verejných a súkromných zdrojov a organizácií v infraštruktúre je determinovaná hlavne typom poskytovaných služieb, či typom produktu resp. statku.
Statky
Potreba je pocit nedostatku, ktorý sa snažíme odstrániť. Statky predstavujú prostriedky na odstránenie potrieb. Statky môžeme deliť aj na rivalitné a nerivalitné, podľa toho, či pri ich spotrebe obmedzia/neobmedzia iné statky.
Poskytované služby, typy produktov, statky v infraštruktúre
Kombinácia deliteľných (rivalitných) a vylúčiteľných statkov
| Typ produktu – statku | Vylúčiteľné (súkromné zdroje) | Nevylúčiteľné (verejné zdroje) |
| Deliteľné (rivalitné) | Potraviny, auto, oblečenie | Ryby vo vode, uhlie, plná cesta |
| Nedeliteľné (nerivalitné) | Golfové ihrisko | Vzduch, rozhlas |
Nedeliteľné (nerivalitné) statky – ak jedna osoba využívajúc služby poskytované verejnými statkami nezbavuje iných možnosti využívania týchto statkov. Nedeliteľnosť je daná tým, že nech tento statok spotrebováva ktokoľvek, nemá jeho spotreba žiadny vplyv na to, aké množstvo tohto statku môžu spotrebovať ostatní.
Nevylúčiteľné (neexkluzívne) statky – keď subjekt spotrebováva služby poskytované verejnými statkami, je nemožné obmedziť tieto subjekty v ich spotrebe týchto statkov, alebo je to osobitne nákladné.
Počet organizácií pôsobiacich v odvetviach infraštruktúry či na jednotlivých trhoch klesá so zvyšujúcou sa pravdepodobnosťou výskytu neplatičov, t.j. nemožnosťou vylúčenia subjektov zo spotreby.