Etika, história etiky a etický kódex

Etika má vo verejnej správe miesto predovšetkým v súvislosti s rozhodovaním. Každý problém alebo situácia s etickým rozmerom si vyžaduje voľbu medzi niekoľkými možnosťami. Túto voľbu robí jednotlivec, alebo organizácia. Pre zdokonalenie etických postojov treba dať do súladu etiku jednotlivca s etikou organizácie, v ktorej pracuje a s etikou spoločnosti, v ktorej žije.
Etický kódex predstavuje jeden z dôležitých nástrojov na zosúladenie konania zamestnancov verejnej správy so všeobecne platnými a uznávanými etickými štandardami správania sa a prostredníctvom efektívneho, nestranného a transparentného poskytovania verejných služieb a rozhodovania posilňuje pozitívne väzby a interakcie medzi zamestnancami verejnej správy a verejnosťou.
Cieľom našej práce je priblížiť etiku, jej históriu, etický kódex a jeho využívanie v praxi. Z dostupných organizácií v našom regióne Orava sme si vybrali práve štátnu organizáciu – Policajný zbor v Dolnom Kubíne. Súčasťou našej práce je aj dotazník, ktorý sa nachádza v závere práce a spracovali sme ho so zámerom získať informácie v danej problematike.

Etika a morálka

Slovo etika pochádza z gréckeho slova „éthos“, ktoré má dvojaký význam, pretože sa vzťahuje:

1. na viditeľné správanie ľudí navonok,
2. na myslenie, cítenie, vôľu a charakter konkrétneho človeka.

Pojem etika použil prvý krát Aristoteles (4. storočie pred n. l.) ako označenie pre analýzu ľudského správania. „Etika teda nie je nejakým moralizovaním so zdvihnutým ukazovákom, ale skúma, prečo v určitých situáciách ľudia konali tak alebo onak“.[1]
Každá etika verí, že jestvuje dobro a je možné ho spozorovať, verí v ľudskú spolupatričnosť rovnako ako dôstojnosť každého človeka, uznáva slobodu a aj zodpovednosť všetkých ľudských činov.
Morálku môžeme charakterizovať ako súhrn kladných hodnôt, ktoré uznávame a o ktoré sa v ľudskom živote snažíme. Sú to aj pravidlá, ktoré nás navádzajú ku kladným hodnotám a vyvolávajú v nás vystríhať sa zlých skutkov. Etika nielen skúma, čo je to morálka, ale navyše sa usiluje viesť človeka k dobru. Etika skúma morálku a hľadá všeobecnú zásadu, ktorá by človeku ukazovala o čo sa má v živote usilovať, čo má robiť, ako sa správať k iným ľuďom. Taktiež si musíme uvedomiť, že sa nedá hovoriť iba o jednej jedinej etike. O morálke sa možno zamýšľať z rôznych filozofických hľadísk. Tiež morálka je – ako zdôrazňuje aj americký autor A. Etzioni – menej nákladným a menej donucujúcim regulatívom správania ako štátom zavedené pravidlá regulácie a s tým súvisiace sankcie.

Etika zlatého pravidla

„Zlaté pravidlo – ako základné morálne pravidlo – vyjadruje všeľudskú vzájomnosť a morálnu rovnosť a zároveň kladie určitý morálny nárok na človeka ako osobnosť“.[2]
Zlaté pravidlo (regula aurea) je prastarým kritériom posúdenia správneho konania, ktoré boli známe viacerým ázijským a európskym už v dávnych časoch. Jeho korene siahajú až do obdobia pred Kristom, samotný pojem sa vyskytuje až v 16. storočí. Základné morálne pravidlo sa objavuje v dejinách etiky v negatívnej alebo v pozitívnej formulácii.

„Všetko, čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.“

„Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im. „

Formulácia

pozitívna

negatívna

Obrázok 1 Delenie formulácie
Zdroj: KLOPFER, Max. 1995. Etika podnikania. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1. s. 11.
Toto pravidlo nám nehovorí o záväznom obsahu nejakého konania, ale je iba prostriedkom overenia jeho správnosti. Z hľadiska podnikateľskej etiky je zlaté pravidlo (v negatívnej formulácii) vhodné najmä na reguláciu konania v oblasti medziľudských vzťahov. Jeho podstatou je idea, že nemáme nikomu spôsobovať činnosti, ktoré by boli namierené proti jeho šťastiu a blahu.

Morálka

Z desiatimi základnými morálnymi požiadavkami sa ako prvý oboznámil izraelský ľud a neskôr všetci kresťania. Pre kresťanov nadobudlo posolstvo Boha nový význam tým, že Boh poslal svojho syna, aby vykúpil ľudské hriechy. Ježiš sa stal pre každého kresťana symbolom lásky a morálky. Morálka nie je taká stará ako historický vývin človeka. Kým ľudia žili v kmeňoch ich spoločné rodové puto nedávalo podnet na morálne uvažovanie. Každá bytosť závisela od rodu, ako aj život rodu bol závislý od priazne prírodných podmienok. Keďže neexistovala sloboda voľby, nebol vlastne ani žiadny morálny problém.
Človek žil v harmónii s prírodou, nemohol žiť inak, nemal na výber, nebol slobodný. Až neskôr, keď človek začal snívať o dokonalejšom živote, sa naučil kriticky hodnotiť daný stav spoločnosti a seba v nej. Rodí sa napätie medzi tým, čo je, a tým, čo má byť, teda morálka.
Morálku môžeme charakterizovať ako súhrn kladných hodnôt, ktorými sa riadime a o ktoré sa v našom živote snažíme. Sú to aj normy, ktoré nás navádzajú ku kladným hodnotám a prikazujú nám chrániť sa zlých skutkov. Nedostatok či opak kladných morálnych hodnôt je typickým znakom ľahostajnosti a zla v medziľudských vzťahoch.

Pohľad do dejín podnikateľskej etiky

Ekonomická činnosť ako predmet morálneho posudzovania má dlhú tradíciu. Antickí myslitelia ekonomickú činnosť považovali za súčasť celkového spôsobu života, preto antike nemožno hovoriť o podnikaní v modernom význame. V stredovekej spoločnosti sa podnikanie pokladalo za morálne neakceptovateľné.

Antická etika

Za prvého zakladateľa ekonómie sa považuje grécky filozof a prírodovedec Aristoteles. Bol ostrým kritikom podnikania, týkajúceho sa obchodnej a výmennej činnosti. Výmenu statok a služieb uznával len potiaľ, pokiaľ slúžia na doplnenie prirodzenej sebestačnosti. Podľa Aristotela peniaze nesmú byť samoúčelom, navyše, nesmú slúžiť na obohacovanie sa. Kritizoval bezmedzné bohatnutie cestou špekulatívneho podnikania s peniazmi, čo znamená zarábanie prostredníctvom úroku. Neskorší vznik veľkopriemyslu, spojený so zmeneným chápaním etiky a práva, priniesol zmeny aj v oblasti etiky. Aristotelove názory ovplyvňujú etiku dodnes.

Stredoveká etika

„Stredoveká hospodárska etika vychádzala z toho, že vyberanie úroku by narušilo spoločenské, sociálne a morálne normy. Čas je podľa tejto etiky verejným statkom, patrí všetkým a všetci ľudia ho od Boha dostali v rovnakej miere. Kto vyberal úrok, toho morálne odsudzovali ako úžerníka, pretože od ľudí požadoval platiť za Boží dar.“[3]
Úrok sa povoľoval len v prípade, keď pôžička mohla zmierniť stav núdze. Kúpa na úver, ktorá je najdôležitejším faktorom moderného hospodárstva, v stredoveku bola takmer nemožná, keďže zdražovať tovar prostredníctvom úroku bolo zakázané. V stredovekej morálke bol cirkevný zákaz požičiavať peniaze na úrok. Na rozvoj ekonomického života vplýval tento zákaz reštriktívne a to v dvojakom zmysle: jednak bránil tvorbe investičného kapitálu a taktiež blokoval stimul k sporeniu.
Vrcholný predstaviteľ stredovekej filozofie bol Tomáš Akvinský. Považoval hromadenie majetku a podnikanie zamerané na zisk nad rámec uspokojenia nevyhnutných potrieb za hriech, za čosi nečistého, pretože ho podnecovali morálne nežiaduce vlastnosti, ktoré sú ziskuchtivosť a hrabivosť.
Viac porozumenia pre obchod a hospodárstvo ma Ján Kalvín. Uznáva význam kapitálu pre hospodársky rozvoj a pripúšťa rozvoj možnosť využiť úrokové výnosy na ekonomickú činnosť. Kalvín a kalvinizmus predstavuje celkovú zmenu pohľadu na fungovanie ekonomiky v spoločnosti, ako aj na morálne normy spojené s ekonomickým správaním a celkovým spôsobom života. Ekonomické správanie sa spája s novým typom etiky, t. j. s morálkou povinností odvodenej z kresťanskej vierouky a cnosťami odriekania pôžitkov, striedmosti a sporivosti. Dodržiavanie týchto cností nebolo samoúčelné, ale predstavovalo predpoklad spasenia. Podľa Kalvína je podnikanie priamo spojené s otázkou spásy duše, alebo jej zatratenia.
Ďalšími predstaviteľmi stredovekej etiky boli Martin Luther, Luis de Molina, Antonín z Florencie a Johannes Buridanus, ktorý tiež prispeli k tejto problematike svojimi názormi.

Novoveká etika

Na začiatku novoveku niektorý filozofi dospeli k názoru, že cena tovaru sa netvorí podľa mravnej vôle jednotlivcov, ale závisí od ponuky a dopytu na trhu. Tak dospeli k objavu mechanizmu tvorby cien. Idea podnikania ako aktivity nie len hodnej rešpektu, ale chápanej ako morálna voľba našla najvýznamnejšieho pokračovateľa v Adamovi Smithovi.
„Smithova teória morálky teórie akcentuje súcit, solidaritu a spravodlivosť ako rozhodujúce cnosti, ktoré nie len držia spoločnosť pohromade, ale prispievajú aj k jej rozkvetu. Tieto idey sa preniesli aj do jeho úvah týkajúcich sa mechanizmu fungovania voľného trhu. Dôležité je preto ukázať, že pôvodným Smithovým zámerom bolo chápať ekonomický život a morálku v ich úzkej súvislosti a spojitosti“.[4]
Teória A. Smitha dlho živila optimistické chápanie hospodárskej etiky. Podľa nej bolo potrebné, aby človek zasahoval do mechanizmu trhu. Pre podnikateľskú etiku je inšpiratívne Smithovo porovnanie cností spravodlivosti a dobročinnosti. Pričom dobročinnosť je pre neho dobrovoľná, lebo nespôsobuje nijaké pozitívne zlo. Inak je to cnosťou spravodlivosti. Obchodník mohol do ceny započítať iba náklady na suroviny a ich mzdu, vrátane vlastnej mzdy. Väčší dopyt po svojom tovare nesmel využívať na zvyšovanie cien.
K významným predstaviteľom novovekej etiky patrili aj Max Weber a Immanuel Kant.

Podnikateľská etika

Rovnako ako pri iných Podobne ako pri iných otázkach týkajúcich sa filozofie, ani pri podnikateľskej etike neexistuje jednotná, všeobecne uznávaná definícia. Podnikateľskú etiku možno definovať ako „odbor etiky, ktorý skúma etické pravidlá a princípy v obchodnom kontexte; rôzne morálne a etické problémy, ktoré môžu pri podnikaní vzniknúť, a všetky povinnosti a záväzky, ktoré sa týkajú ľudí zapojených v podnikaní“.[5]

Zrod a rozvoj podnikateľskej etiky ako vednej disciplíny

Podnikateľská etika sa zrodila a začala sa rozvíjať koncom 60-tych rokoch v USA, čím nahradila tradíciu označovanú ako „sociálna zodpovednosť“. Nový podnet pre rozvoj podnikateľskej etiky reprezentujú 80-te roky. Po USA zaznamenávame rozvoj podnikateľskej etiky aj v Európe. V niektorých krajinách ako napr. Anglicko, Belgicko, Nemecko a iné, vznikli centrá pre výskum etiky v podnikaní, a organizujú sa rôzne konferencie venované tejto problematike.
„Rozšírením podnikateľskej etiky na európsky kontinent a jej konštituovaním ako akademickej disciplíny sa problematika vzťahu morálky a podnikania presunula do inštitucionálnej roviny a predmetu podnikateľskej etiky sa začala prikladať rovnaká dôležitosť ako ostatným ekonomickým disciplínam“.[6]

Status, povaha a predmet podnikateľskej etiky

Podnikateľská etika je pojem, ktorý možno chápať jednak ako teoretickú disciplínu, jednak ako praktickú aktivitu. Táto etika predstavuje diskurz o tom, aké by malo byť podnikanie, akými pravidlami by sa malo riadiť, ktoré hodnoty by mali stáť v jeho pozadí.
Status podnikateľskej etiky – Podnikateľská etika patrí z hľadiska svojho statusu k aplikovaným etikám. Spoločným znakom aplikovaných etík je orientácia na konkrétne problémy, s ktorými sú spájaní jednotlivci a profesionálne tímy v jednotlivých oblastiach, a jednak prístup k týmto problémom. V rámci tohto statusu túto etiku možno charakterizovať ako hraničnú disciplínu, ktorá úzko súvisí so vzťahom s odborníkmi z podnikateľskej praxe.
Povaha podnikateľskej etiky – Podnikateľská etika svojou povahu patrí k normatívnym disciplínam. Jej cieľom je zodpovedať otázku, čím sa morálne normy stávajú záväznými pre konanie ľudí, ako aj zdôvodniť normy a podať dôkaz pre žiaduce formy správania.
„Podstatu tvorí proces zdôvodňovania, vypracúvania argumentov, nachádzania oprávnení pre normy a hodnoty, ktorými by sa malo riadiť podnikanie na rozličných úrovniach“.[7]
Povaha zároveň reguluje poriadok vzájomných vzťahov v podnikaní a súvisí s objasnením toho, o čo v podnikaní ide, aký je jeho účel a zmysel a akým potrebám má slúžiť.
Predmet podnikateľskej etiky – Predmetom podnikateľskej etiky je skúmať oblasť podnikania z normatívneho hľadiska, porozumieť a objasniť podnikanie ako činnosť s morálnymi požiadavkami. Podnikanie sa zaoberá pojmami, ktoré sú efektívnosť, racionálnosť a maximalizácia, čiže ide o činnosti motivované ziskom, ktoré sa zameriavajú na uspokojenie vlastného záujmu.

Kultúra podnikania

Kultúru podnikania definujeme ako „súhrn hodnotových preferencií, noriem správania, spôsobov myslenia a konania, ktoré sa vyskytujú v jednotlivých oblastiach spoločnosti a tvoria usporiadaný systém hodnôt“.[8]
Kultúra podnikania ovplyvňuje spoločenské postavenie podnikateľa, jeho hodnotový systém a určuje, aký obraz si verejnosť o ňom vytvorí. Dôležité je, aby sa podnikatelia vzájomne rešpektovali. Kultúru podnikania a jej zvyky významne ovplyvňuje aj národná kultúra. Ľudia nemôžu dlhodobo žiť v dvoch nezlučiteľných kultúrach, v jednej ako podnikatelia, rešpektujúc podnikateľskú kultúru, a v druhej členovia národa, ktorí odmietajú podnikanie. Kultúra podnikania a národná kultúra musia tvoriť jednotu, ktorej podstatou je vzájomné akceptovanie sa.
Snaha mnohých podnikateľov cieľavedome dbať o kultúru podnikania vychádza z poznania, že kultúra v podnikaní je hospodárskym faktorom úspechu. Zároveň vplýva na to, či sme schopní našu podnikateľskú stratégiu úspešne ekonomicky oceniť. Významnú úlohu spĺňa aj pri zvyšovaní produktivity práce.
Štýl určitej kultúry sa prejavuje v rituáloch, zvykoch a uznávaných ideáloch správania. Kultúra podnikania sa utvára spoločnými zážitkami podnikateľských subjektov. Keďže spolupracovníci sa môžu na úspech a neúspechy pozerať odlišne, zväčša sa v jednej kultúre podnikania tvoria subkultúry, a to podľa oddelení alebo pracovných tímov.
Pre veľké podnikanie založené na tradíciách platia tieto hlavné črty kultúry podnikania:

• právomoc v riešení technických otázok,
• serióznosť, solídnosť, kvalita,
• orientácia na prospech zákazníka,
• vedomie kvality,
• súťaživosť ako meradlo aktivity a iné.

Kultúrne vzory podnikania

Kultúrne vzory podnikania možno vysvetliť formuláciou zásad podnikania. Zásady podnikania nazývame aj filozofiou podnikania alebo politikou podnikania. Pri ich tvorbe najčastejšie prevládajú dva odlišné postoje:

1. snaha sa rýchlo prispôsobiť verejnému tlaku,
2. snaha racionálne pretvoriť predmet podnikania.

Zásady kultúry podnikania sú orientované jednak do vnútra podniku a jednak navonok. Ak sú zamerané navonok, ide o zásady práce s verejnosťou, ak sú zamerané dovnútra ide o zásady usmerňujúce činnosť spolupracovníkov.

Etický kódex

Etický kódex je dokument, ktorý upravuje obecné i konkrétne pravidlá práce v jednotlivých organizáciách a profesiách. Netreba si ho však predstavovať vo forme akéhosi desatora, ktoré by sa dalo uplatniť aj v podmienkach tej najzložitejšej organizačnej štruktúry. Svoj etický kódex majú napr. lekári, právnici, novinári, policajti a rôzne ďalšie profesie.
Zavedenie etického kódexu do činnosti podniku stanovuje zmenu jeho záujmovej orientácie – uprednostňovania maximalizácie prospechu k snahe zosúladiť vlastnú cieľovú orientáciu podniku so starosťou o záujmy ostatných.
Etický kódex podniku nemá byť násilným nastolením morálneho zákona na jednotlivých úrovniach riadenia, ktorého dodržiavanie by bolo vynucované odmenami a trestami. Na jednej strane kódex poukazuje na fakt, že orientujúca funkcia etickej normy čerpá z presvedčivosti jej zdôvodnenia, na druhej strane zdôrazňuje, že projekt a motto podniku nie sú nemenné. Súčasťou etického kódexu by malo byť aj deklarovanie vzťahu podniku k ochrane životného prostredia a k šetrnému využívaniu prírodných zdrojov.
Zmyslom etického kódexu je zviditeľnenie vlastných hodnotových preferencií podniku. Viaceré morálne normy sa v podnikaní tolerujú na báze dobrovoľnosti a bez hrozby vonkajších sankcií a presadzujú sa nezávisle od kalkulácií vzťahujúcich sa na náklady a zisky.
V súvislosti s etickým kódexom sa často spomína pojem lojalita. Lojalita predstavuje z etického pohľadu osobitný problém, ale netýka sa len postoja zamestnancov voči svojmu podniku, ale súvisí aj s tým ako sa podnik správa voči svojim zamestnancom. Ide o dodržiavanie rozličných podôb lojality – zabránenie úniku dôležitých informácií až po zachovanie vernosti firme v časoch jej hospodárskych ťažkostí. Znamená aj že podnik má voči svojim pracovníkom záväzky, ktorých by sa nemal zriekať.

Etický kódex príslušníka Policajného zboru

Etický kódex policajta ustanovením základných pravidiel reguluje správanie a činnosť profesie policajta. Vnímajme ho ako súbor pravidiel, zásad, ktorých dodržiavanie sa prejavuje aj vo forme integrity policajta, resp. Policajného zboru. Ide o morálnu normu, sú to zásady, ktoré by mal mať každý policajt takpovediac v krvi.
Článok 1
Príslušník Policajného zboru ( ďalej len „policajt“ ) pri výkone služby i mimo služby koná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj s Európskym kódexom policajnej etiky a rešpektuje ľudské práva a slobody.
Článok 2
Policajt vykonáva služobnú činnosť bez ohľadu na náboženské, rasové, národnostné, sociálne, politické, triedne a iné vonkajšie faktory.
Článok 3
Policajt pri vyjadrovaní svojich názorov na verejnosti vystupuje nestranne a zdržanlivo tak, aby nevyvolal pochybnosť o svojej nestrannosti.
Článok 4
Policajt dodržiava zásady občianskeho spolužitia tak na verejnosti, ako aj vo svojom súkromnom živote.
Článok 5
Policajt nezneužíva svoju príslušnosť k Policajnému zboru, svoje služobné zaradenie a prístup k informáciám na získanie osobných výhod alebo výhod pre iné právnické osoby a fyzické osoby. Kladie verejné záujmy nad vlastné, slúži verejnosti.
Článok 6
V záujme riadneho plnenia služobných povinnosti sa policajt zdržiava obchodných aktivít, ktoré by boli v rozpore s nezávislosťou policajta a s riadnym plnením služobných povinností.
Článok 7
Policajt sa v duchu služobnej zdvorilosti správa k spolupracovníkom korektne a neznevažuje ich profesionálnu spôsobilosť. Netoleruje však u nich korupčné ani iné neetické správanie.
Článok 8
Správanie policajta voči občanom je transparentné. Policajt prejavuje slušnosť, rešpekt, taktnosť a ohľaduplnosť voči všetkým osobám bez rozdielu. Nepoužíva násilie, donucovacie prostriedky používa iba za podmienok a spôsobom stanoveným zákonom.
Článok 9
Policajt sa mimo svojej služobnej činnosti vedome nestýka s osobami, o ktorých by vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, resp. svoje služobné zaradenie vedieť mal alebo mohol, že sú osobami spojenými s páchaním závažnej trestnej činnosti. Toto sa nevzťahuje na činnosť policajtov, ak ide o dôležitý záujem služby, a činnosť policajtov operatívnych služieb Policajného zboru, pokiaľ táto súvisí s plnením úloh Policajného zboru, napríklad využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru. Služobné styky policajta sú transparentné.
Článok 10
Nadriadený dbá na to, aby jeho podriadení boli na služobnú činnosť primerane pripravení. Vytvára priaznivú sociálno-psychologickú atmosféru a pracovné podmienky pre výkon služby svojich podriadených a podporuje ich ďalšie vzdelávanie.
Článok 11
Nadriadený stimuluje a podporuje etické správanie svojich podriadených, vyžaduje od nich dodržiavanie etického kódexu a sám je im v jeho dodržiavaní príkladom.

História policajného zboru

V prospech zvýšenia efektívnosti ochrany majetku a účinnosti boja s kriminalitou sa hľadali východiská aj v rámci vtedajšej polície v období 70. rokov minulého storočia. Za významný medzník ochrany ekonomiky je možné považovať uznesenie vlády vtedajšej ČSSR č. 300 zo dňa 27.10.1971, ktoré v súvislosti s ochranou majetku konštatovalo, že na všetkých úsekoch národného hospodárstva dochádza v značnom rozsahu k rozkrádaniu a poškodzovaniu majetku. V dôsledku zvýšenia efektívnosti ochrany ekonomiky bolo potrebné vykonať v oblasti Zboru národnej bezpečnosti celý rad opatrení, ktoré mali prispieť ku koncentrácii síl a prostriedkov pri predchádzaní, odhaľovaní a objasňovaní najzávažnejších trestných činov. Ako jeden z týchto opatrení je možné kvalifikovať aj snahu o zriadenie novej špecializovanej služby, ktorej základným poslaním bola ochrana majetku technickými prostriedkami a zabezpečovacími systémami. Úsilie o zvýšenie efektívnosti a účinnosti ochrany majetku vyústila v roku 1976 vznikom základov služby ochrany objektov tým, že dňa 1.1.1976 boli rozkazom ministrov vnútra ČSSR, ČSR a SSR zriadené odbory ochrany objektov na národných ministerstvách vnútra. Následne na to boli na stupňoch krajov a okresov budované pracoviská služby ochrany objektov(obr. č. 2). Tabuľkové miesta boli obsadzované skúsenými pracovníkmi kriminálnej služby Verejnej bezpečnosti najmä z úsekov majetkovej a hospodárskej kriminality. Ďalším významným opatrením pre činnosť služby ochrany objektov bolo na základe ustanovenia § 50 zákona č. 40/1974 Zb. o Zbore národnej bezpečnosti, vydanie vyhlášky Federálneho MV č. 135/1982 Zb. o ochrane majetku v socialistickom spoločenskom vlastníctve. V tejto vyhláške boli stanovené povinnosti organizácií pri ochrane majetku, zásady ochrany podľa ktorých mali organizácie chrániť majetok, práva a povinnosti pracovníkov ochrany (závodná stráž) a osobitne tiež práva a povinnosti vtedajšej polície v tejto oblasti. Významným aktom, ktorý reguloval proces skvalitňovania ochrany majetku bolo uznesenie vlády ČSSR č. 73/1982 a následne uznesenia vlád ČSR a SSR, ktoré ukladali povinnosti organizáciám v súvislosti so zaradením objektov do jednotlivých kategórií za brannej pohotovosti štátu a v čase mieru. Súčasťou uznesení boli aj Smernice na stráženie a zabezpečenie dôležitých objektov. Vládne uznesenie okrem iného vyjadrilo aj súhlas so zriadením služby ochrany objektov v rámci Zboru národnej bezpečnosti. Služba ochrany objektov tak bola dobudovaná v roku 1983 a na príslušných stupňoch riadenia boli zriadené odborné pracoviská s presným vymedzením úloh, kompetencií a poslania, čím boli vytvorené podmienky na jej kvalitné a odborné pôsobenie tak vo vnútri Zboru národnej bezpečnosti ako aj navonok v oblasti pôsobenia na predchádzanie a zabraňovanie trestnej činnosti, poskytovania praktickej a metodickej pomoci jednotlivým organizáciám a občanom v otázkach ochrany majetku a tiež v oblasti poradenskej činnosti. Týmto bolo naplnené základné poslanie služby ochrany objektov, ako preventívneho článku v rámci vtedajšej polície.
V rámci koncipovania nového Policajného zboru služba ochrany objektov (obr. č. 3) už mala na základe činnosti a dosahovaných výsledkov v jeho organizačnej štruktúre stabilné miesto. Ako samostatná služba existenčne zotrvala až do súčasného obdobia a plní úlohy na úseku ochrany majetku, ako zrovnoprávnenej formy vlastníctva. V zmysle zákona o Policajnom zbore je jednou zo služieb Policajného zboru a je organizačne zriadená odborom na Prezídiu Policajného zboru, odbormi a oddeleniami na krajských riaditeľstvách Policajného zboru a skupinami na okresných riaditeľstvách Policajného zboru. V zmysle zákona o Policajnom zbore sa podieľa na plnení úloh pri ochrane života, zdravia a bezpečnosti osôb a majetku právnických osôb, fyzických osôb a občanov, odhaľovaní páchateľov trestných činov, ochrany dôležitých a strategických objektov, najmä technickými a organizačnými opatreniami. Za tým účelom buduje a prevádzkuje pulty centralizovanej ochrany na útvaroch Policajného zboru, ktoré umožňujú okamžite vyhodnocovať informácie z technicky chránených objektov a na základe nich aj zabezpečovať potrebné opatrenia vo vzťahu k týmto objektom. Zabezpečuje technickú ochranu objektov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru a podieľa sa na odhaľovaní trestných činov realizáciu nasadenia zákonných technických prostriedkov.

Polícia – Policajný zbor Slovenskej republiky

Obrázok 4 Znak policajného zboru dnes
Zdroj http://www.minv.sk/?prehlad-zameranie-a-posobnost-sluzieb-policajneho-zboru
Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti. Činnosť Policajného zboru kontroluje Národná rada Slovenskej republiky a vláda. Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Činnosť Policajného zboru upravuje Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Polícia má núdzovú linku 158 alebo 112 (prostredníctvom integrovaného záchranného systému). Obe linky sú bezplatné. Polícia nemá otváracie hodiny, zabezpečuje nepretržitú službu aj pri dokumentovaní dopravných nehôd, ktoré zastrešuje dopravná polícia.
Súčasným prezidentom Policajného zboru je plukovník JUDr. Jaroslav Spišiak. Prvým viceprezidentom Policajného zboru je plukovník Mgr. Ján Vaľo. Viceprezidentom Policajného zboru je plukovník JUDr. Ľubomír Ábel.

Úlohy Policajného zboru Slovenskej republiky

• spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
• odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
• spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií a legalizácie príjmov z trestnej činnosti,
• vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch,
• vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,
• zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou,
• zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom alebo vládou a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení,
• zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
• spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,
• dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,
• odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje a prejednáva,
• vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach,
• poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,
• vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť,
• spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva,
• plní úlohy štátnej správy a iné úlohy, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,
• plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom.

Pri plnení úloh Policajný zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov. Pri plnení svojich úloh spolupracuje s orgánmi verejnej moci, ozbrojenými silami, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými zbormi, Slovenskou informačnou službou, s právnickými osobami a fyzickými osobami; s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Služobná prísaha policajta

Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“

Hodnosti

Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovené sú nasledujúce hodnosti:

Práporčícke hodnosti

• strážmajster
• nadstrážmajster
• podpráporčík
• práporčík
• nadpráporčík

Dôstojnícke hodnosti

• podporučík
• poručík
• nadporučík
• kapitán
• major
• podplukovník
• plukovník

Generálska hodnosť

• generál

Medzinárodná policajná spolupráca

Ústredným pracoviskom Policajného zboru pre medzinárodnú policajnú spoluprácu je úrad medzinárodnej policajnej spolupráce. Úrad je členený na národnú ústredňu Interpol, národnú ústredňu Europol, národnú ústredňu Sirene, oddelenie policajných pridelencov a mierových misií a oddelenie národný Schengenský informačný systém.

Okresné riaditeľstvo PZ v Dolnom Kubíne

OR PZ Dolný Kubín
Lucenková 1222,
026 01 Dolný Kubín

Vedenie OR PZ v Dolnom Kubíne

Riaditeľ okresného riaditeľstva : plk. JUDr. ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ
Zástupca okresného riaditeľa : pplk. Mgr. JOZEF TABAČÁK
Riaditeľ odboru kriminálnej polície : pplk. Ing. IVAN MAŤUGA
Riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu : mjr. Ing. ŠTEFAN DLUGOŠ
Riaditeľ odboru poriadkovej polície : pplk. Ing. JURAJ CARACH

Charakteristika OR PZ v Dolnom Kubíne

Obvodné oddelenie PZ Dolný Kubín (ďalej len OOPZ), ktoré zabezpečuje na území mesta Dolný Kubín boj s trestnou činnosťou, verejný poriadok a vykonáva dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Aj ďalšie zložky OR PZ (okresný dopravný inšpektorát, justičná a kriminálna polícia, oddelenie dokladov a iní) sa podieľajú na služobných činnostiach v rámci mesta.
OR PZ je oddelenie II. typu a v súčasnosti má stav 39 príslušníkov PZ. Počas roku 2010 bolo na území mesta Dolný Kubín zaevidovaných celkom 127 trestných činov,
z ktorých 51bolo objasnených (40%). Z uvedeného počtu predstavovala násilná kriminalita 6 prípadov (5objasnených), 12 prípadov krádeží vlámaním (7 objasnených) a 58 prípadov iných krádeží (13objasnených), ostatné prípady boli všeobecného charakteru. Roku 2010 bolo na území Dolného Kubína zaevidovaných celkom 363 priestupkov, z toho 209 proti majetku (objasnených 84 – 40%), 154 proti občianskemu spolunažívaniu (objasnených 103 – 68%) a 16 priestupkov na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
V priebehu roka bolo vykonaných celkom 7 spoločných policajných akcií zameraných na pozitívne ovplyvnenie verejného poriadku, ochranu majetku mesta a jeho obyvateľov a ochranu pred alkoholizmom a inými toxikomániami. Sústavne prebiehajú náhodné kontroly vytypovaných pohostinských, reštauračných a zábavných podnikov, kde je predpoklad podávania alkoholických nápojov mladistvým osobám. Z hľadiska organizácie dopravy je mesto Dolný Kubín v súčasnej dobe značne zaťaženým uzlom najmä kvôli tranzitu kamiónovej dopravy po dvoch cestách I. triedy, a to I/70 Kraľovany –Dolný Kubín a I/59 Ružomberok – Trstená.

Úlohy, ktoré plní OR PZ Dolný Kubín sú nasledovné:

• operatívno-pátracia činnosť (pátranie po nezvestných a hľadaných osobách a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti, získavanie poznatkov o páchateľoch),
• trestno-procesná činnosť (odhaľovanie a objasňovanie trestných činov, zisťovanie ich páchateľov),
• správno-bezpečnostná činnosť (ochrana verejného poriadku, odhaľovanie, objasňovanie, oznamovanie a prejednávanie priestupkov), ktorá v sebe zahŕňa: správnu agendu (hlásenie a evidencia pobytu občanov, výdaj občianskych preukazov, konanie na úseku zbraní a streliva, správne konanie), dopravnobezpečnostnú agendu (evidencia vodičov a nevodičov, vodičských preukazov a motorových vozidiel, výdaj vodičských preukazov a osvedčení, správne konanie, dopravné inžinierstvo, konanie v rámci dopravných nehôd) a cudzineckú agendu (výdaj cestovných dokladov, vízová agenda, evidencia a vydávanie povolení k pobytu cudzincov).

V rámci preventívnej činnosti, zameranej na pôsobenie na právne vedomie detí a mládeže, uskutočňuje PZ besedy, prednášky a projekty, do ktorých sú zapojení policajti obvodných oddelení, oddelenia služobnej kynológie, kriminálnej a dopravnej polície.

Obce v pôsobnosti OR PZ Dolný Kubín

Obce, ktoré patria pod OR PZ Dolný Kubín sú: Dolný Kubín, Oravská Poruba, Bziny, Medzibrodie nad Oravou, Pokryváč, Pribiš, Pucov, Oravský Podzámok, Horná Lehota, Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou, Chlebnice, Krivá, Jasenová, Malatiná, Osádka, Leštiny, Vyšný Kubín, Kraľovany, Zázrivá, Párnica Istebné, Veličná, a Žaškov.

Záver

Každá etika verí, že jestvuje dobro a je možné ho spozorovať, verí v ľudskú spolupatričnosť rovnako ako dôstojnosť každého človeka, uznáva slobodu a aj zodpovednosť všetkých ľudských činov.
Morálku sme si charakterizovali ako súhrn kladných hodnôt, ktorými sa riadime a o ktoré sa v našom živote snažíme. Sú to aj normy, ktoré nás navádzajú ku kladným hodnotám a prikazujú nám chrániť sa zlých skutkov. Nedostatok či opak kladných morálnych hodnôt je typickým znakom ľahostajnosti a zla v medziľudských vzťahoch. ,
Preto majme na zreteli, že len ak budeme dodržiavať pravidlá etických zásad, vyhneme sa tomu, aby vznikali podnety na budovanie zlých medziľudských vzťahov.
Napriek rozdielnosti, niekedy protikladnosti názorov, etikov niečo spája. Všetci sú presvedčení, že môžeme poznať dobro a zlo, a teda aj vytvoriť základný morálny kódex (systém pravidiel správania sa). Za týmto presvedčím sa skrýva viera v étos – mravný zákon, ktorý dáva zmysel ľudskému snaženiu a ľudskému životu.
Nezabúdajme na znenie základného morálneho pravidla – Zlatého pravidla, ktoré vyjadruje všeľudskú vzájomnosť a morálnu rovnosť a zároveň kladie určitý morálny nárok na človeka ako osobnosť.
„Všetko, čo chceš, aby iní robili tebe, rob aj ty im.“
„Čo nechceš, aby iní robili tebe, nerob ani ty im.“

Dotazník

Tento dotazník bol spracovaný za účelom získania poznatkov pre študentov vysokej školy, chcejúc poznať Etický kódex a jeho uplatnenie v praxi na oddelení KR PZ DK. Obraciame sa na Vás s prosbou o udelenie odpovedí na otázky, ktoré sa nachádzajú v dotazníku. Pamätajte, že dotazník je anonymný, preto Vás prosíme o pravdivé a úprimné odpovede. Získané údaje budú použité výlučne na získanie informácií a spracovanie seminárnej práce. Vopred Vám ďakujeme za Váš čas a ochotu. Pri vyplňovaní dotazníka svoje odpovede označte krúžkom.
1) Ako dlho vykonávate službu na oddelení KR PZ v DK?

1. a) menej ako 5 rokov
2. b) 5 – 10 rokov
3. c) viac ako 10 rokov

2) Má Vaše oddelenie Etický kódex?

1. a) áno
2. b) nie
3. c) neviem

3) Ste stotožnený s Etickým kódexom oddelenia?

1. a) áno
2. b) nie

4) Správa sa Váš nadriadený v súlade s Etickým kódexom?

1. a) áno
2. b) nie
3. c) čiastočne
4. d) neviem posúdiť

5) Ktorý z uvedených zastáva pozíciu aktuálneho policajného prezidenta?

1. a) Daniel Lipšic
2. b) Jaroslav Spišiak
3. c) Ján Packa
4. d) neviem

6) Ste spokojný s reprezentáciou prezidenta PZ SR?

1. a) áno, som spokojný/á
2. b) nie, nie som spokojný/á
3. c) čiastočne

7) Vyhovuje Vám podniková kultúra KR PZ v DK?

1. a) áno, vyhovuje
2. b) nie, nevyhovuje
3. c) čiastočne

Nakoniec prosím o uvedenie niekoľkých informácií o sebe
8) Vek

1. a) 18 – 25
2. b) 25 – 30
3. c) 31 – 40
4. d) 41 a viac

9) Pohlavie

1. a) muž
2. b) žena

10) Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?

1. a) SŠ s maturitou
2. b) VŠ 1. Stupeň
3. c) VŠ 2. Stupeň
4. d) vyššie

Ďakujeme veľmi pekne za vyplnenie dotazníka.

Vyhodnotenie dotazníka

1) Ako dlho vykonávate službu na oddelení KR PZ v DK?
Účelom tejto otázky bolo zistiť z akých vekových skupín pozostáva oddelenie. Preferujúcou skupinou zastávajú pracovníci nachádzajúci sa v organizácií 5 – 10 rokov. Pracovníkov, ktorí sa v organizácií nachádzajú viac ako 10 rokov je minimálne, pretože PZ sa snaží viac zakomponovať mladších a zároveň výkonnejších pracovníkov.
2) Má Vaše oddelenie Etický kódex?
Najčastejšie odpovede na túto otázku boli kladné. Pracovníci PZ sú dostatočne informovaní o etickom kódexe a jeho uplatňovaní v praxi.
3) Ste stotožnený s Etickým kódexom oddelenia?
U 20 % respondentov sa stotožnenie s etickým kódexom nepotvrdilo. Títo pracovníci majú možnosť predložiť návrhy na úpravu nevyhovujúcich článkov etického kódexu. Ostatných 80 % opýtaných sa s etickým kódexom plne stotožňuje.
4) Správa sa Váš nadriadený v súlade s Etickým kódexom?
Príslušníci PZ sa zhodli na tom, že správanie ich nadriadeného je v súlade s etickým kódexom.
5) Ktorý z uvedených zastáva pozíciu aktuálneho policajného prezidenta?
Na túto kontrolnú otázku odpovedalo správne 98% opýtaných. Z tohto vyplýva, že príslušníci PZ sa zaujímajú a sledujú dianie na vysokých postoch PZ.
6) Ste spokojný s reprezentáciou prezidenta PZ SR?
Na túto otázku odpovedalo len 29% respondentov kladne, čo signalizuje vysokú nespokojnosť so súčasným policajným prezidentom medzi príslušníkmi PZ.
7) Vyhovuje Vám podniková kultúra KR PZ v DK?
Z uvedenej otázky vysvitlo, že podniková kultúra je na postačujúcej úrovní, pretože až 78% opýtaných respondentov je spokojných so súčasnou podnikovou kultúrou. 20% respondentov je spokojných čiastočne a len 2% opýtaných nesúhlasia so súčasnou situáciou.
Druhá časť dotazníka bola tvorená osobnými otázkami, ktoré mali za úlohu skúmať demografickú štruktúru pracovníkov PZ v DK.
8) Vek
Medzi opýtanými respondentmi prevažoval vek nad 41 rokov (64%), druhou najväčšou skupinou bol vek medzi 31 až 40 rokov (34%), a len 4% opýtaných boli mladší ako 30rokov.
9) Pohlavie
Väčšinu opýtaných tvorili muži až 70%, ženy zastupovali len 30% z množiny všetkých respondentov.
10) Aké je Vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?
Posledná otázka sa týkala vzdelania a priniesla tieto údaje: stredoškolské vzdelanie ukončené maturitnou skúškou tvorí 17%, vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa má 23%, najviac zastúpené je vysokoškolské vzdelanie 2 stupňa a to 39%, vyššie vzdelanie ako uvedené je tvorené 21%.

Zoznam bibliografických odkazov

KLOPFER, M. Etika podnikania. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1
MIEDZGOVÁ, J. Základy etiky. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 105 s. ISBN 80-08-02745-2
SMREKOVA, D. – PALOVIČOVÁ, S. Podnikateľská a environmentálna etika. Bratislava : IRIS, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9
ANZENBACHER, A. Úvod do etiky. Praha : Academia, 1994. 292 s. ISBN 80-200-0917-5
GLUCHMAN, V. – DOKULIL, M. Teoretické otázky etiky. Prešov : PVT Bratislava, 1998. 167 s. ISBN 80-88859-15-8
http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_poetika_cast2.htm
http://www.minv.sk/
[1] KLOPFER, Max. Etika podnikania. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1. s. 10.
[2] MIEDZGOVÁ, Jana. Základy etiky. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1998. 105 s. ISBN 80-08-02745-2. s. 56.
[3] KLOPFER, Max. Etika podnikania. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1. s. 24.
[4] SMREKOVA, D. – PALOVIČOVÁ, S. Podnikateľská a environmentálna etika. Bratislava : IRIS, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9. s. 30.
[5] http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_poetika_cast2.htm [05. 04. 2011]
[6] SMREKOVA, D. – PALOVIČOVÁ, S. Podnikateľská a environmentálna etika. Bratislava : IRIS, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9. s. 39.
[7] SMREKOVA, D. – PALOVIČOVÁ, S. Podnikateľská a environmentálna etika. Bratislava : IRIS, 1999. 144 s. ISBN 80-88778-85-9. s. 54.
[8] KLOPFER, Max. Etika podnikania. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 71 s. ISBN 80-08-01023-1. s. 39.