Diplomatické styky
Diplomatické styky sa nadväzujú vzájomnou dohodou. Dohoda o nadviazaní diplomatických stykov je podmienená predchádzajúcim uznaním štátu. Pokiaľ k uznaniu štátu nedošlo osobitným aktom, považuje sa dohoda o nadviazaní diplomatických stykov aj za akt uznania štátu. Nadviazanie diplomatických stykov spravidla v sebe zahŕňa aj nadviazanie konzulárnych stykov (niektoré štáty vyžadujú osobitnú konzulárnu dohodu).
Oficiálny akt de iure
Začiatok diplomatických stykov nastáva de iure aj de facto vzájomnou výmenou diplomatických záujmov. Samotnému aktu predchádza dôležitý krok – prejav vôle otvoriť si diplomatické zastúpenie a prostredníctvom neho udržiavať s druhou stranou korektne vzťahy. Trvalé diplomatické styky sa nadväzujú otvorením diplomatických misií, diplomatických zastupiteľských úradov.
Právo na nadviazanie a udržanie diplomatických stykov
Základným právom každého suverénneho štátu je právo na nadviazanie a udržanie diplomatických stykov s inými štátmi. Má právo dať sa zastupovať svojim diplomatickými zástupcami u predstaviteľov iných štátov a právo vysielať a prijímať diplomatických zástupcov.
Diplomatické právo
Diplomatické styky sú kodifikované diplomatickým právom, čo je súbor zmluvných a obyčajových právnych noriem upravujúcich postavenie a činnosť diplomatických zástupcov.
Vývoj diplomatického práva má síce hlboké historické korene, ale bolo až nedávno formulované v modernej podobe.
Medzinárodnú všeobecnú platnosť diplomacie kodifikovala napokon až v roku 1961 na Viedenskej konferencii OSN o diplomatických stykoch a imunitách „Zmluva o diplomatických stykoch“, ktorú navrhla Komisia medzinárodného práva. Vymedzilo sa okrem tradičných funkcií poslanie zastupiteľských orgánov medzi vysielajúcim a prijímajúcim štátom a vzájomný rozvoj hospodárskych k kultúrnych a vedeckých stykov.
Prerušenie diplomatických stykov
Prerušenie diplomatických stykov – na základe rozhodnutia niektorej vlády môžu byť prerušené diplomatické styky medzi dvoma štátmi, alebo môžu byť trvale či dočasne odvolaná misia. Vláda odvolá svojich diplomatických predstaviteľov a uzavrie svoj zastupiteľský úrad. Ochranou svojich záujmov môže poveriť tretiu krajinu, ktorá vyhovuje prijímajúcemu štátu. Tak po zrušení diplomatických stykov medzi USA a Kubánskou republikou počas Karibskej krízy v roku 1961 kuba požiadala ČSSR, aby zastupovala jej záujmy v USA.
Viedenský dohovor o diplomatických stykoch
Štáty, ktoré sú stranami Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch (podpísaný vo Viedni dňa 18. apríla 1961, do platnosti vstúpil 25. apríla 1964), sa pri nadväzovaní diplomatických stykov riadia týmto dokumentom. Vychádza sa v ňom z Charty Spojených národov, ktorá presadzuje zvrchovanú rovnosť štátov a jej cieľom je udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, ako aj podpora priateľských vzťahov medzi národmi .