Svet pozná tohto skromného Čecha ako tvorcu novej pedagogiky. Vychádzal z úcty k dieťaťu, ktoré vzdelávame. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril, mechanické učenie sa textov naspamäť, a tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania a hrou. Jan Amos Komenský zomrel 15. novembra 1670 – pred 335 rokmi.
Život J. A. Komenského
Ján Amos Komenský sa narodil 28. marca 1592 v českej obci Nivnice. Jeho život bol vystavený ťažkým skúškam. Bol filozofom, teológom, spisovateľom a mysliteľom. Deň jeho narodenia, 28. marec, si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov. Mnohé jeho myšlienky a pedagogické postupy sú stále aktuálne.[1]
A. Komenský žil v Uherskom Brode do roku 1604. Po smrti rodičov ho vychovávala teta Zuzana Nohálová v Strážnici, kde navštevoval školu Jednoty českobratskej spolu s o päť rokov starším Mikulášom Drábikom, neskorším kazateľom. Učiteľom J. A. Komenského bol Nikodem Pleský z Jizbice. Dňa 5. 5. 1605 počas vpádu Bočkaiových vojsk na juhovýchodnú Moravu bola Strážnice vypálená. J. A. Komenský stratil majetok zdedený po rodičoch i možnosť navštevovať školu. Učeniu sa mohol začať sústavnejšie venovať až od svojich 16 rokov. V rokoch 1608-1611 bol J. A. Komenský žiakom latinskej školy Jednoty českobratskej v Přerove. Pripravoval sa na povolanie kňaza. J. A. Komenský v Přerove získal úplné humanististické vzdelanie, vrátane poznatkov o Biblii či cirkevných spisoch. Vyššie vzdelanie nadobudol v Johanneum, Nassavskej akademii v Herborne (1611-1613) a na teologickej fakulte Heidelberskej univerzity v nemeckom Heidelbergu (1613-1614), kde ho vyslala Jednota českobratská.
Duchovný učiteľ
Keď sa roku 1614 J. A. Komenský vracal do Přerova, aby začal pôsobiť ako duchovný aj učiteľ, priniesol so sebou vedecké plány na pozdvihnutie niektorých oblastí spoločnosti inšpirované okrem iného nemeckým i holandským prostredím (v jari 1613 putoval Porýním a navštívil tiež Amsterdam). Funkciu učiteľa i kňaza v Přerove vykonával do roku 1618, keď odišiel do Fulneku, pričom duchovným Jednoty českobratskej sa stal 26.4. 1616 na synóde v Žeraviciach (pri Uherskom Hradišti). Vo Fulneku bol začiatkom roku 1618 vymenovaný za správcu cirkevného zboru aj školy na panstve Jana Skrbenského z Hříště. Vo Fulneku prežil do jari 1621, keď bolo mesto obsadené španielskym vojskom, roky plné učiteľskej tvorivosti a starostlivosti o rodinu. Spoločenská situácia súvisiaca s následkami bitky na Bielej hore J. A. Komenského prinútila skrývať sa pred prenasledovaním pravdepodobne na statkoch Žerotínovcov na severnej Morave, v Čechách i na ich brandýskom panstve. V rokoch 1622-1623 sa J. A. Komenský musel vyrovnať s ďalšími životnými tragédiami. V Přerove mu počas morovej epidémie zomrela manželka Magdalena aj obaja synovia (1622). Vo Fulneku zhorela jeho knižnica (1623). Pochopenie našiel u Marie Doroty, dcéry českobratského seniora Jana Cyrilla z Třebíča na Morave, ktorý spoločne s administrátorom Jiřím Dikastom korunovali Fridricha V. Falckého za českého kráľa roku 1619. Marie Dorota sa stala druhou manželkou J. A. Komenského v Brandýse nad Orlicí 3. 9. 1624. J. A. Komenský bol v marci 1625 Jednotou českobratskou vyslaný do Lešna, aby zabezpečil príchod exulantov. Podieľal sa tak na splnení rozhodnutia, že bratia z Moravy odídu na Slovensko či do Uhorska a bratia z Čiech do Poľska, ktoré sa zrodilo počas schôdzky u seniora Václava Roha. Cestou cez Lužicu aj Sliezsko sa J. A. Komenský oboznámil s proroctvami Kryštofa Kottera zo Šprotavy o skorej zmene situácie v prospech nekatolíckej strany v 30-ročnej vojne vedúcej k oslobodeniu českých krajín.[2]
Komenského životné cesty
Poľsko (1628-1641)
A. Komenský neprichádzal do neznámeho prostredia. Počas svojho pobytu pôsobil v rokoch 1628-1640 ako učiteľ i rektor školy vyššieho stupňa (gymnázium). Sklamanie z politického vývoja v Európe, no hlavne v českých krajinách po bitke na Bielej hore J. A. Komenský prekonával intenzívnou pedagogickou aj literárnou činnosťou. Nádeje na politický obrat inšpirovali J. A. Komenského k vytvoreniu niekoľkých prác zaoberajúcich sa reformou kultúry i školstva po porážke Habsburgovcov (Pozoun milostivého léta z roku 1631 sa vyznačoval vierou v skorý návrat do vlasti a Navržení krátké o obnovení škol v království českém vzniklo o rok neskôr v situácii, keď už takéto nádeje boli zmarené). J. A. Komenský rozlišoval tri základné zdroje poznania (zmysly, rozum, písmo). J. A. Komenský bol koncom novembra 1640 vďaka priateľom konajúcim z poverenia niekoľkých členov anglického parlamentu pozvaný do Londýna. Pozvanie prijal, keď dokončil dramatizáciu učebnej látky.
Anglicko (1641-1642)
Dňa 21. 9. 1641 J. A. Komenský pricestoval do Londýna, aby na jednej strane objasnil pansofické zámery a na druhej strane sa venoval reorganizácii vedeckej práce, reforme škôl, zmiereniu evanjelických cirkví, resp. všeobecnej náprave náboženstva i sveta. Svoje úmysly konkretizoval o mesiac neskôr v spise Katalog děl, která mají být napsána určenom anglickým priateľom. Návrhy na reformu výchovy predstavil roku 1642, ale revolučné pomery v Anglicku neumožnili praktickú realizáciu týchto snáh. V polovici roka 1642 sa J. A. Komenský rozhodol odísť cez Haag a Amsterdam do Švédska. Na zámku Endegeest neďaleko Leidenu sa v júli 1642 stretol s filozofom René Descartom.
Švédsko (1642-1648)
Švédsko sa počas 30-ročnej vojny usilovalo upevňovať protestantské pozície v strednej Európe. J. A. Komenský začal spolu s rodinou pri brehoch Baltického mora vďaka podpore Ľudovíta de Geera pôsobiť počas jesene 1642. V Elblagu vytvoril učebnice pre Geerove školy. Rozvíjať sústavu jazykového vyučovania J. A. Komenskému bránili povinnosti v Jednote českobratskej aj úmysly sústavnejšie sa zaoberať pansofiou, resp. jej praktickým uplatňovaním. J. A. Komenský sa roku 1648 rozhodol vrátiť do Poľska, pretože vzťahy s jeho švédskymi priateľmi postupne ovplyvňovalo čoraz viac rozporov.
Poľsko (1648-1650)
A. Komenský zo Švédska odišiel v auguste 1648, keď ho po smrti Vavrinca Justina zvolili za hlavného seniora (biskupa) Jednoty českobratskej. Opäť sa usadil v Lešne a napĺňal záujmy Jednoty českobratskej. Súčasne vystupoval v prospech českých krajín hlavne pri rokovaniach, ktorých cieľom bolo formálne ukončenie 30-ročnej vojny. Potvrdzuje to Vestfálsky mier podpísaný 24. 10. 1648 završujúci vyjednávania o zastavení bojov 30-ročnej vojny. Cestou do Sárospataku J. A. Komenský neobišiel Moravu ani náboženské obce na západnom Slovensku. Počas sviatku Veľkej noci roku 1650 vysvätil českobratský chrám v Skalici. Trnava bola miestom, kde J. A. Komenský potvrdil dohodu príslušníkov Jednoty českobratskej s kalvínskou cirkvou v Uhorsku. Po návrate do Lešna roku 1650 si za svoje ďalšie pôsobisko vybral Blatný Potok.
Uhorsko (1650-1654)
A. Komenský v Blatnom Potoku žil na dvore vdovy Zuzany Lorantffyovej-Rákociovej i jej synov Žigmunda a Juraja. J. A. Komenského do Sárospataku viedli predovšetkým politické dôvody. Chcel presvedčiť Rákociovcov, aby sa zúčastnili na ďalších protihabsburských vystúpeniach. Keďže kniežacia rodina považovala J. A. Komenského za významného pedagóga umožnila mu pri realizovaní reformy sedmohradského školstva prakticky uplatniť ideu pansofizmu. Pansofická škola v Blatnom Potoku vznikla 24. 11. 1650. J. A. Komenský vtedy predniesol slávnostný príhovor Řeč o vzdělání ducha. Počas budovania školy v Sárospataku prepracoval sústavu učebníc. Ako vyučovací prostriedok využíval i školské hry. Napriek značnému úsiliu sprevádzanému zrieknutím sa mnohých plánov či predsavzatí sa J. A. Komenskému ako predstaviteľovi pansofickej školy v Blatnom Potoku nepodarilo svoje zámery uskutočniť, lebo narazil na nepochopenie aj časti učiteľského zboru. Od smrti kniežaťa Žigmunda Rákociho vo februári 1652 postupne došlo k výraznému zhoršovaniu pracovných podmienok J. A. Komenského. Roku 1654 českí exulanti v Poľsku J. A. Komenského požiadali o návrat do Lešna. Cestou zo Sárospataku ho pozdravili mestskí hodnostári v Prešove i Levoči. Najmä Juraj Curiani a Jan Sartorius mu už v rokoch 1651- 1652 navrhli, aby sa stal správcom prešovskej vyššej školy. Rektor prešovskej vyššej školy Jan Mathaeides pracoval s učebnicami i metódami vytvorenými J. A. Komenským. Vďaka odporu prešovskej mestkej rady vyvolanému protireformačnými aktivitami sa cieľ J. Curianiho aj J. Sartoriusa nepodarilo realizovať. J. A. Komenský napriek tomu neprestal rozvíjať vzťahy s obyvateľmi žijúcimi na území dnešného Slovenska. Mohol sa oprieť o zážitky z mladosti, keď práve na Morave jestvovalo užšie spojenie s Uhorskom. J. A. Komenský zo Sedmohradska definitívne odišiel v júni 1654. Vrátil sa do Poľska. Ešte predtým napísal politický traktát venovaný Jurajovi Rákocimu, kde definoval práva i potreby národov vo vzťahu k ich vládcom. Výsledky vlastnej práce v Uhorsku zhrnul vďaka prednáške Dovršení školských prací potockých 2. 6. 1654.
Poľsko (1654-1656)
A. Komenský prišiel do Lešna, pretože v rokoch 1654-1655 sa objavila možnosť vytvorenia veľkej protihabsburskej koalície zloženej z revolučného Anglicka, Švédska i Sedmohradska. Českí exulanti v Poľsku chceli zorganizovať vojsko, ktoré malo pod vedením bývalého švédskeho plukovníka Václava Sadovského zo Sloupna vtrhnúť do českých krajín a vyvolať tam celonárodné povstanie. V Lešne, kde zásluhou vojenských akcií vykonaných počas konfliktu Poľska so Švédskom zanikla i relatívne vysoká úroveň školstva, sa J. A. Komenský zaoberal najmä pansofickými a všenápravnými prácami.
Holandsko (1656-1670)
A. Komenskému sa Amsterdam stal útočiskom na posledných 14 rokov života. Po príchode do Holandska dostal vďaka groningskému senátu okrem peňažnej podpory i možnosť znovu vybudovať vlastnú knižnicu. Rada holandského hlavného mesta v spolupráci s Vavrincom de Geerom J. A. Komenskému koncom roku 1656 udelila čestnú profesúru pravedepodobne na gymnáziu Illustre. J. A. Komenský zároveň získal prístup do obecnej knižnice, pravidelný príjem a finančnú pomoc pri vydávaní svojich diel. O. Cromwell roku 1657 českým vyhnancom z Lešna navrhol, aby prišli do Írska. V rokoch 1657-1658 mu tlačou vyšli všetky najdôležitejšie didaktické práce. Súčasne pokračoval v pansofických štúdiách, ktorých výsledkom boli spisy doplnkové, obranné i objasňujúce. J. A. Komenský si 3. 1. 1665 založil poznámkové archy nazvané Výzvy Eliášovy, kde až do konca života zbieral materiál potrebný k rozpracovaniu všenápravnej koncepcie. Pozornosť venoval osudom mystikov aj sektárov (Antoinetta Bourignonová či Friedrich Breckling). J. A. Komenský sa podieľal na formovaní mierových rozhovorov medzi Anglickom a Holandskom. Názory, ktoré počas májových vyjednávaní roku 1667 v Brede osobne prezentoval prekonávali europocentrismus a zdôrazňovali potrebu mierového spolužitia ľudstva. Po skončení mierových rokovaní sa J. A. Komenský vrátil do Amsterdamu. Krátko pred smrťou sa zotavil natoľko, že mohol v septembri 1670 urobiť posledné záznamy do Výziev Eliášových. J. A. Komenský zomrel po dlhšej chorobe v Amsterdame 15. 11. 1670 ako 78-ročný. Pochovali ho 22. 11. 1670 v kostolíku valonskej reformovanej cirkvi v Naardene. Zanechal rukopisy tvoriace rozsiahle dielo, ktoré nedokončil.[3]
Pedagogické postupy a myšlienky J. A. Komenského
Škola má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči vnútri i zvonku. Človek je najzložitejší a najtajomnejší, ale aj najtvárnejší zo všetkých tvorov, tvrdil Komenský.[4]
Ako prvý určil školský rok a vyučovacie hodiny. Rozdelil čas v škole na prácu a odpočinok, zaviedol do života žiaka poriadok. Navrhol postup, ktorý robil z učenia zábavu a nie drinu – učenie hrou. Svoj vzdelávací systém nazval pampaedia – vševýchova. Hovoril, že deti treba učiť systémom krokov s pribúdajúcou náročnosťou, pričom základné myšlienky majú viesť k zložitejším. Presadzoval myšlienku, aby sa v prvých rokoch školskej dochádzky používal materinský jazyk a nie jazyk latinský. Škola by sa nemala sústreďovať len na vyučovanie mysle, ale na vyučovanie celého človeka. Učiteľ má „zostúpiť“ k žiakovi a pomáhať mu pochopiť látku. Učiteľ nemôže učiť toľko, koľko by sám mohol, ale len toľko, koľko môže žiak pochopiť. Vzdelávanie nemajú sprevádzať údery, hnev, mrzutosť. Škola má byť miestom ľúbezným, vábiacim oči vnútri i zvonku. Človek je najzložitejší a najtajomnejší, ale aj najtvárnejší zo všetkých tvorov, tvrdil Komenský.
Za svoje pedagogické a teologické názory musel opustiť svoju vlasť a ukrývať sa vo viacerých štátoch. Pre učiteľov a žiakov sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva.[5]
V pedagogike zaviedol úplne nové veci ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity. Povinná školská dochádzka je podľa neho pre každého, či je bystrý, hlúpy, chudobný, bohatý…
Názorné vyučovanie
Komenský hovorí o názornom vyučovaní. Prvý vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy „opakovanie je matkou múdrosti“ a „škola hrou“ boli v tých časoch naozaj neobvyklé a revolučné, význam jeho názorov, napríklad, u nás nevieme oceniť dodnes.
Vyučovať sa malo od jednoduchšieho k zložitejšiemu, stály kontakt a vzájomne úctivý vzťah učiteľa a žiaka sú samozrejmým doplnkom jeho reformy. Mechanické vyučovanie, tresty či ponižovanie študentov, a nadradenosť pedagóga, mu boli úplne cudzie.
„Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova„.[6]
Ústrednou filozofickou ideou J . A. Komenského je myšlienka jednej harmónie ovládajúcej celý kozmos. Komenského filozofické otázky sa sústreďujú na súvislosť zmyslu všetkého bytia. Jeho filozofia sa nazýva pansofia.[7]
Diela J. A. Komenského
Komenského dielo je veľmi rozsiahle, obsahuje takmer 62 spisov. Medzi známejšie patria Orbis pictus (Svet v obrazoch), Škola hrou, Šťěstí národa, Nejnovější metoda jazyků a najrozsiahlejšie zachované dielo Obecná porada o nápravě věcí lidských. Vôbec najväčší Česko-nemecký slovník mu zhorel v Lešne. Strata ho veľmi trápila, slovníku venoval celý život.
Po tragickej smrti manželky a dvoch detí, začal písať knihu Labyrint sveta a raj srdca, dielo, ktoré útrpne hľadá zmysel života v neuveriteľne krutej dobe. Komenský svoj raj srdca našiel v absolútnom pohrúžení sa do práce. [8]
Po porážke na Bielej Hore odišiel do poľského mesta Lešno, kde začal písať svoje základné dielo Didaktika Magna (Veľká Didaktika). Vydal prvú verziu učebnice latinčiny Janua linguarum reserata (Brána jazykov otvorená), ktorou si získal všeobecnú vážnosť a slávu.
Po pôsobení v sedmohradskom Blatnom potoku (Sárospatak) vychádzali tlačou jeho zobrané didaktické spisy pod názvom Opera didactica omnia. Boli v nich aj traktáty a pedagogické diela Methodus linguarum novissima – Najnovšia metóda jazykov, Orbis sensualium pictus – Svet v obrazoch, Schola ludus – Škola hrou, Gentis felicitas – Šťastie národa, Sermo secretus Nathanis ad Davidem – Tajná reč Nathana k Davidovi.
Svoje nazeranie na svet zúročil v dielach Theatrum universitatis rerum a vo Všeobecnej rozprave o náprave vecí ľudských. Bratislavská univerzita nesie jeho meno – Univerzita Komenského (UK).[9]
Labyrint světa a ráj srdce (1631)
Skladba v ktorej Komenský využil svoje zážitky z ciest. Pútnik putuje svetom a hľadá pre seba vhodnú prácu. Jeho spoločníkom na ceste je Vševed Všadebol. Ten ho nabáda, aby sa uspokojil so všetkým čo uvidí. Radí mu, aby nič nekritizoval, že s tým ušetrí nejednu nepríjemnosť. Ďalší kto sa k nim pripojil je Mámenie, ktoré pútnikovi nasadí okuliare skresľujúce pohľad na svet. Pútnik ale nepodľahne. Spoločne vstupujú do mesta, ktoré sa doslova hemží ľuďmi. Každý sa ponáhľa za svojou prácou, ale každý ich práca je podvod. Ľudia chodia s maskami na tvári a často ich menia. Sú ovládaní túžbou po ľahkom bohatstve, po dobrom postavení v spoločnosti a po živote bez starostí. Pútnik prichádza na to, že všade panuje podvod. Je zúfalý z toho v akom stave sa spoločnosť nachádza. Chce odtiaľ odísť preč. Nakoniec sa uzatvára do seba a do svojej samoty.
Orbis Pictus
Pre školákov zostavil učebnicu, ktorá mala žiakov povzbudiť k učeniu. Usiloval sa o jednoduchý, ale zároveň pútavý spôsob podania informácií a jeho cieľom nebolo len uľahčiť žiakom osvojenie latinského jazyka, ale tiež zlepšiť mravy všetkých občanov, zmeniť ich názory a naučiť spôsobu života, tak ako to videl v iných vyspelých krajinách. Je to prvá obrázková učebnica na svete a neskôr bola preložená do jedenástich jazykov.[10]
Záver
Je takmer neuveriteľné, že Komenský dokázal vynájsť nové a také objavné postupy v pedagogike, ale aj v iných oblastiach. Písať, organizovať, v čase tridsaťročnej vojny, prenasledovania protestantov, pri veľkých osobných tragédiách, ktoré ho niekoľkokrát postihli. Reforma školstva v tých časoch, napriek nedostatku peňazí a búrlivej politickej atmosfére, bola dôkazom Komenského osobnej zanietenosti – všetky projekty prakticky odskúšal. Nie všade sa ujala, ale zapustila také hlboké korene, že sa podľa jej princípov vyučuje dodnes. Niekedy sa zdá, že pedagogika vlastne už nič také prevratné od Komenského neobjavila.
[1] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.teraz.sk/magazin/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite/56226-clanok.html>
[2] Zdroj: Život Jána Amosa Komenského. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/…/1.pdf>
[3] Zdroj: Život Jána Amosa Komenského. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/…/1.pdf>
[4] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.teraz.sk/magazin/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite/56226-clanok.html>
[5] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.teraz.sk/magazin/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite/56226-clanok.html>
[6] Zdroj: Osobnosti. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58932>
[7] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.psabuba.sk/files/file/JAN%20AMOS%20KOMENSK%C3%9D.pdf>
[8] Zdroj: SÝKOROVÁ, D., Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://encyklopedia.sme.sk/c/2469834/komensky-jan-amos.html#ixzz2h2YDiJgz>
[9] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.teraz.sk/magazin/jan-amos-komensky-sa-nazyva-aj-ucite/56226-clanok.html>
[10] Zdroj: Ján Amos Komenský. [online]. [cit. 2013.02.10.] Dostupné na internete: <http://www.psabuba.sk/files/file/JAN%20AMOS%20KOMENSK%C3%9D.pdf>