Sociálny fond (SF) je zamestnávateľ povinný tvoriť na financovanie sociálnej politiky zamestnancov v zmysle zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.
Povinnosť ho tvoriť má každý zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je PO alebo FO, ak zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu (napr. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, atď.). ,
Pokiaľ u zamestnávateľa vykonávajú práce zamestnanci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov), alebo zmlúv (zmluva o vytvorení diela – podľa autorského zákona), ich odmeny nie sú základom pre výpočet prídelu prostriedkov do sociálneho fondu.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond sa tvorí ako úhrn povinného a ďalšieho prídelu, pričom predstavuje daňovo uznateľný náklad s výnimkou prípadného prídelu z použiteľného zisku.
Tvorba povinného prídelu do fondu sa v praxi diferencuje podľa toho, či má zamestnávateľ uzavretú kolektívnu zmluvu, alebo nie. V prípade zamestnávateľov s uzavretou kolektívnou zmluvou je tvorba a použitie sociálneho fondu predovšetkým predmetom kolektívneho vyjednávania medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom v rozsahu danom zákonom. V prípade zamestnávateľov kde nepôsobí odborová organizácia, je tvorba i použitie sociálneho fondu vymedzené vnútorným predpisom opäť v rozsahu danom ustanoveniami ZP.
Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:
- povinného prídelu vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely,
- ďalšieho prídelu vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, najviac vo výške 0,5 % zo základu, alebo
- sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v NH za kalendárny rok predchádzajúci 2 roky kalendárneho roku, za ktorý sa fond tvorí, najviac však vo výške 0,5 % zo základu,
- ďalších zdrojov ako sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, možný je aj prídel z použiteľného zisku.
Povinný základný prídel do SF
Povinný základný prídel vo výške 0,6 % zo základu musia tvoriť všetci zamestnávatelia bez ohľadu na hospodársky výsledok, teda aj v prípade straty. Tento povinný základný prídel môžu zvýšiť(maximálne však do výšky 1 %) iba tí zamestnávatelia, ktorí v predchádzajúcom roku dosiahli zisk a majú splnené všetky daňové povinnosti voči štátu, obci, VÚC a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.
Čerpanie zo sociálneho fondu a príspevky
Zo sociálneho fondu sa v rámci realizácie sociálnej politiky podniku poskytuje zamestnancom príspevok na:
- stravovanie zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce,
- na dopravu do zamestnania a späť,
- účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
- na rekreáciu a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu,
- zdravotnú starostlivosť,
- sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
- na doplnkové dôchodkové poistenie ,
- na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Výnimky z čerpania SF
Uvedené príspevky možno poskytnúť zamestnancom, ale aj ich rodinným príslušníkom (manžel, manželka, nezaopatrené deti) a poberateľom najmä starobných a invalidných dôchodkov, ak boli ku dňu odchodu do dôchodku u zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa novely účinnej od 1.1. 2008 je možné v KZ dohodnúť aj príspevok na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania (max. 0,05 % zo základu).
Prostriedky sociálneho fondu nemôžu byť použité na účely odmeňovania za prácu.
Sociálny fond a daň z príjmov
Príjmy zo sociálneho fondu sú považované podľa zákona o dani z príjmov za príjmy zo závislej činnosti, a preto sa zdaňujú preddavkovým spôsobom tak ako iné príjmy zo závislej činnosti. Oslobodenie od dane sa týka len takých plnení zo SF, ktoré aj vo všeobecnosti podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane. Ide napríklad o hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku – týka sa teda aj príspevku zo SF.