Model školského edukačného (vzdelávacieho) prostredia (jeho demografická, geografická, ekonomická, sociálna, gnozeologická, psychologická determinácia) a základné jeho determinanty (žiak, učiteľ a edukačné konštrukty).
Edukačné prostredie je veľmi jednoducho povedané prostredie, v ktorom prebiehajú edukačné procesy. Tie možno charakterizovať ako procesy zámerné, systematické, organizované; procesy, kde jeden subjekt sa učí a druhý subjekt alebo technické zariadenie mu toto učenie sprostredkúva. Edukačné procesy možno v zásade rozdeliť na inštitucionalizované a neinštitucionalizované (napr. domáce doučovanie). Inštitucionalizované edukačné prostredie je ďalej možné deliť na školské a neškolské (edukácia v osvetových zariadeniach, vo firmách a pod.). My sa budeme zaoberať modelom školského edukačného procesu a školského edukačného prostredia.
Školské edukačné prostredie
Školské edukačné prostredie možno v zásade rozlíšiť na:
- vonkajšie: okolie školy s jeho ekonomickými, sociokultúrnymi, demografickými, politickými charakteristikami;
- vnútorné, ktoré je možné ďalej deliť na:
- fyzikálne (ergonomické parametre: osvetlenie, teplota, nábytok a pod.);
- psychodociálne, ktoré je ďalej možné deliť na:
- statické = klíma (trvalejšie sociálne vzťahy medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi navzájom);
- premenlivé = atmosféra (krátkodobé vplyvy, ktoré pôsobia na charakter komunikácie medzi učiteľom a žiakmi i žiakmi navzájom).
Didaktický trojuholník
Ak hovoríme o školskom edukačnom prostredí máme na mysli prostredie, v ktorom prebiehajú školské edukačné procesy, a to predovšetkým vo forme výučby (vyučovacieho procesu). Ide o proces interakcie medzi žiakom a učiteľom i žiakmi navzájom, ktorý smeruje k utváraniu vedomostí, rozvoju schopností a postojov žiakov a ktorý sa realizuje v určitom časopriestore (prostredí). Najbežnejším modelom edukačného procesu bol doposiaľ v teóriách didaktiky model, ktorý vymedzuje edukačné prostredie ako vzťah medzi troma základnými komponentami: 1 žiak, 2. učiteľ a 3. učivo. Tento model bol schematicky znázorňovaný ako trojuholník a dostal pomenovanie didaktický trojuholník.
Tento model je veľmi zjednodušený a zabúda na množstvo ďalších dôležitých komponentov. Ako výstižnejší sa preto javí model edukačného procesu podľa Ch. Kyriacou, ktorý v ňom zvýrazňuje tri základné premenné:
- Premenné kontextu
- Premenné procesu charakteristiky učiteľov, percepcie, stratégie percepcie, stratégie žiakov, kurikula, a správanie učiteľa a správanie žiaka tried, škôl, komunity a konkrétneho času charakteristiky učebných úloh a aktivít
- Premenné produktu krátkodobé/dlhodobé kognitívne/afektívne výstupy edukačného procesu
Ani tento model sa však nejaví ako úplne komplexný, pretože zabúda na širšie sociálne, politické, ekonomické, geografické prostredie, teda na určitý časopriestor, v ktorom sa edukačné proces realizuje.
Geografické a demografické prostredie
Geografické a demografické prostredie predstavuje súhrn fyzických podmienok v určitej lokalite, ktoré v rôznej miere ovplyvňujú edukačný proces v nej prebiehajúce. Ide konkrétne o tieto faktory: poloha a rozloha štátu, počet obyvateľov a hustota osídlenia, podnebie a pod. Menej popísaný je vplyv geografických podmienok, avšak napr. hustota osídlenia môže ovplyvniť typ vzdelávania – ak je hustota nízka, predpokladá sa dištančný typ vzdelávania v danej krajine.
Sociálne prostredie
Sociálne prostredie (alebo sociálnodemografické prostredie) tvoria tieto indikátory: – prirodzený prírastok obyvateľstva; štruktúra pracovných síl; zamestnanosť žien – matiek; počet rozvedených manželstiev s deťmi; urbanizácia obyvateľstva; životný štýl obyvateľov. Napr. zamestnanosť žien – matiek výrazne ovplyvňuje počet detí, ktoré prichádzajú do predškolských zariadení, ako aj charakter primárneho i ďalších stupňov vzdelávania.